Jukobov pohľad:
"Lebo... my to nakázali a ja... ja som ťa nespoznal. Nikdy by som ti nič podobného nespravil. Veď vieš ,že som ťa lúbil." a aj ťa lúbim,dokončil som vo svojej hlave. Trochu sa usmiala nad tým keď som vyslovil to ,že som ju lúbil.
"Odpusť mi to Sar. Prosím" prosíkal som.
"Odpustiť ti to odpustím ,ale nikdy nezabudnem." povedala smutne.
"Budem sa snažiť o to aby si na to zabudla,zabudneš na to so mnou Sar." hlesol som so smiechom. Aj ona sa usmiala ,bol to uprimný úsmev. Pozeral som sa do jej očí ,no niečo ma upútalo viac. A to boli jej stále dokonalé pery.
"Sar?"
"Áno kubo?" och bože vždy mi vymyslí nejakú prezívku.
"Mám pocit ,že ťa aj stále lúbim" uplne sa mi ulavilo jak som to zo seba dostal. Bola asi moc prekvapená ,keďže otvorila pusu do veľkého O.
"Ja.. Ja." stopol som ju priložením svojho ukazováka na jej pery. Boli tak mäkké!!
"Pššt. Nič nehovor" začal som sa k nej nakláňať a buuum niekto zaklopkal a hneď aj otvoril dvere. Neodtiahol som sa ,len som sa pozrel tým smerom. Bola tam mladá sestrička.
"Dobrí... Prepáčte ,že ruším ale no.. Už je koniec návštevných hodín." povedala.
"Fajn ,veď už aj tak by som odišiel" povedal som a vyceril som svoje zuby. Otočil som sa späť na Sar.
"Tak ja teda pôjdem ,ale neboj prídem zajtra" povedal som s jemným úsmevom. Na rozlúčku som ju rýchlo pobozkal zdvyhol sa z postele a ešte od dverý som jej zakýval. Po ceste domou rozmýšlam nad jej perami. Su tak mäkké božeeee. Nabudúce to nebude len taká rýchla pusa, nabudúce dám do toho moje city k nej, a veru tie city niesu malé...
Taak a je tu ďalšia 😀😇😂
