2. kapitola~nešťastné-šťastie

9 1 2
                                    

Započula som to čo som práve počuť chcela a aj vidieť som ho chcela.. A áno myslím tým Jakuba. Prisiel. Vrátil sa naspäť. No mám taký pocit ,že sa nieco zmenilo. A to niečo je to ,že Jakub si ma nepamäta...a keďže sa s každým bavý len so mnou nie usudzujem ,že prídu ešte väčšie muky...

...

Dnešný deň zapisujem do tých šťastných kvoli tomu ,že sa vratil Jakub ,no nešťastných ,pretože si ma nepamätá a dokonca sa tak hrozne zmenil, ža je to neprijateľné. Ešte len prišiel a už aj mu spoluziaci natarali ,aby mi ublížil... Ublížil mi. A ešte k tomu nadával na všetko aj na výzor ,nie to aka som. A vlastne... On nievie aká som.
A viete čo mi spravil?! Kvoli jakubovi som v nemocnici a ,kvoli nemu budem trčať doma vyše mesiaca. Upresním vám diagnózu. Mám zlomenú pravú nohu a zlomené jedno rebro. Dúfam ,že toho aspoň ľutuje ,ak nie nech sa niekam strčí...

...

Doktori povedali, že aspoň dva dni by som mala zostať v nemocnici. Nenávidim ťa ty debilný Jakub... A vlastne budem rada ,že sa vyhnem spolužikom a hlavne sa vyhnem jemu. Jemu už navždy. Už ani nechcem myslieť na to čo sme si spolu prežili. Práve niekto zaklopkal ka dvere. Ani som sa nestihla spametať a už predomnou stáli rodičia s priblblími otázkami. Na ktoré som odpovedala chcene ,či nechcene. Tvárili sa čudne keď som im povedala ,že to bol on . Nechceli mi veriť. Odišli nakoniec predčasne ,lebo mama si chcela zistiť ,či to naozaj spravil. A tak mi naozaj za hodinu volala ,že Jakub ide do nemocnice za mnou. Viac som sa nedozvedela ,ale prave v tej chvíli som sa chcela zabiť tak ako Júlia keď videla ,že Rómeo pri nej leží mŕtvy. Chcela som sa zabiť nožom. O necelých 20 minút niekto zaklopal na dvere a ako vždy drzo vstúpil. Bol to vážne on.

"Ahoj" pozdravil sa. Odvratila som sa do okna aby som ho aspoň neviela no on si sadol na posteľ pri moju zlomenú nohu a môj reflex bol taký ,že som s ňou chcel uhnúť,a tak to aj dopadlo. Donútilo ma to k zasičaniu. Pozrela som sa na Jakuba, hlboko do jeho očí. On tak isto do tých mojich.
"Prečo?" spýtala som sa napokon.
"Lebo...

Sorry ,že časť tak neskoro ale je tuuuu. 😁😁😀

Ži ,kým sa dá.Dove le storie prendono vita. Scoprilo ora