Inak som našla tri oriešky... Média!!
Odkedy Kubo odišiel a na rozlúčku mi dal pusu sa cítim tak... Tak božsky... Neopísatelne...
Som ale rada ,že odišiel ,lebo by som nevedela ako sa spravať. Spravať sa pred nim normalne? To by nešlo. Teda myslím ,že by to teraz nešlo. Ta pusa bola z mojej strany priateľská.
...
O hodinu neskôr.
Zo spania ma vyrušilo cinknutie telefonu. Ktory debil?! Takto neskoro?!
A vlastne... Je aj tak len desať hodin.
Neznáme číslo? Sms? Čože?
Stálo v nej.
Dobrú noc prajem mojej popoluške... :*
Ani za svet neviem kto to bol.
Neodpisala som samozrejme.
Položila som telefón a spala ďalej.
Zobudilo ma až klopanie. Áá... Pán psychológ očividne. Nie starý. Ale mladý.. Pekný..dosť!! Treba skludniť myšlienky. Vycerila som rad svojich bielych zubov.
"Dobré ranko slečna" pozdravil sa mi.
"Dobré ráno"odsekla som.
"Ako si sa vyspala?" spýtal sa.
"Dalo sa" nechcene som sa usmiala.
"A ako sa teraz máš?" znova sa spýtal.
"Mám sa fajn... To ma teraz budete vypočúvať?!" už mi dochádzaju nervy. Nič nepovedal.
"Je to vaša práca,skoro som zabudla" povedala som ironicky.
"Nie je to moja práca,moja práca je ti pomôcť, vypočuť čo ťa trápy a to je všetko" povedal.
"Ja vám ale nič nepoviem!" povedala som naštvane.
"Musíš to skúsiť" svojimi slovami sama snažil ukludňovať.
"Ja nič nemusím." povedala som už kludnejšie.
"Nechcem." dodala som.
"Tak prídem neskôr. Oddychuj" jemme sa usmial.
"Maj sa slečna" teraz sa už vyškieral.
"Dovi" odvrkla som.
...
Len tak ležim a jedina moja normalna činnosť je počúvanie hudby. Je veľmi divné ,že keď ti jeden človek odporučí hudbu ,o ktorej mienku maš ,že: čo to do pi... Ale nakoniec ťa dokaže bohovsky skludniť. Zrazu prestane hrať hudba v sluchadlách,a namiesto toho sa pustí vyzváňanie hovoru. Nezname číslo,ako inak. Nikdy nezdvíham cudzie hovori,ale mam nutkanie... Ale aj tak nezdvihnem. Ale keď zvonenie neprestáva tak sa predsa odhodlam.
"Prosím?" ozvem sa.
"Sar kedy ťa pustia?" spýtal sa mne veľmi povedomí hlas.
"Mm.. Kto je tam?" spytam sa.
"To nepoznáš svojho princa?" ,ja krava ,veď to je Kubo.
"Ách Kubkó. Ja ani neviem kedy ma pustia,ale mal by si ma dojsť strážiť je tu totižto veľmi pekný psychológ a..." nestihla som dopovedať.
"Už aj letím" dopovedal a zložil. Smiala som sa tak veľmi. Mám pocit ,že žiarli. Ale keď tak rozmýšľam nič medzi nami nieje,okrem tej pusy a mynulosti samozrejme...
