Usmej Sa, Loki. [1] ✔️

4. Ahoj?

Naozaj sa to stalo? Snaží sa seba presvedčiť Loki. Naozaj ju pozval von a ani raz sa nezakoktal?

Ale teraz treba čakať na jej odpoveď. Je tak nervózny až sa mu potia dlane. Čo ak ho odmietne jeho Avrilenečka? To by mu snáď neurobila. Alebo áno?

Tak neistý sám sebou snáď nikdy nebol. Srdce mu zvieralo a pot sa valil dole tvárou. Ale navonok sa snažil zachovať svoj pokoj. Ale napriek tomu ho prezradili spotené dlane. Poklepkávanie nohou a rozšírené zreničky. Dokonca za chrbtom zatváral o uvoľňoval päsť.

Avril ho pobavene sledovala a rozmýšľala, či si robí srandu alebo nie. Ona a on?! Ako vážne?! Nakoniec usúdila, že je to len žart. Preto len so slovami ,,Dobrý pokus" sa obrátila a odišla od neho. Pritom sa rozosmiala akoby to bol ten najlepší vtip na svete.

Loki bol sklamaný a zároveň nadšený. Hovorila naňho! Po tak dlhej dobe naňho priamo hovorila! Aj keď ho odmietla, stále sa to rátalo ako niečo.

Zrazu niečo za sebou počul. Obrátil sa a uvidel niekoho, koho vinil z predošlého zlého pokusu. Áno, vtedy na cvičisku ju chcel pozvať von, len prišiel neskoro a za to mohla iba táto postava. A teraz určite za to mohla znovu ona. Určite ju Avril uvidela a niečo si domyslela.

Loki sa na Blue zamračí. Hlavou mu vírili zlé myšlienky.

Blue ho sklenenými očami pozoruje. Vážne mu nedošlo ako moc jej ubližuje jeho správaním, chovaním a gestami? Ako moc ju bolí, že sa na ňu ani neusmeje alebo ju nepozdraví? Ako moc ju dostáva do kolien, keď ho vidí ju ignorovať? Ako moc jej vháňa slzy do očí jeho mračením?

Loki nakoniec urobí posledné, čo od neho Blue očakáva. Kráča ku nej. Priamo.

Blue naňho pozrie s nádejou v očiach. Tá sa však hneď na to rozbije.

Loki ju míňa a pritom do nej vrazí, až Blue spadne na zem.

Nakoniec tam Blue ostane sedieť na zemi. A sama pre sebe si zašepká.

,,Ahoj Blue. Chýbala si mi."