Psychotic Love

Špeciál

John a Julia:

"Nathan, pohni kostrou. Viem, že chceš kúpiť pre Rosie prsteň, ale uvedom si, že zlatníctvo nie je do pol noci." zavrčal som smerom k svojmu kamarátovy, ktorý už hodinu behal po dome a všetko zháňal. Inak povedané, stresoval. Chcel Rosie požiadať o ruku a všetko mať perfektné.

Prešlo pár rokov, Nath je až po uši do Nightmarovej a ja som stále ten dokonalý sukničkár, ktorý má všetko hlboko niekde a nič nerieši, len si užíva.

"Veď už idem, už len kľúče." zamrmlal a postavil sa predomňa. Z držiaka zobral klúče od svojho dokonalého auta. Neviem, ako to dokázali, ale zarobili si na to najdokonalejšie zlatíčko, zarobili si na Mustang GT Shelby 500.

Nastúpili sme do auta a ja som sa ako inak luxusne posadil. Nath si sadol na miesto vodiča a vyrazili sme do nákupného centra. Cesta nebola dlhá a to ma štvalo. V tomto aute by som sa kľudne vozil aj niekoľko hodín a ešte radšej by som sa v ňom vozil ako vodič, ale ten hajzel mi ho nechce požičať, lebo ma kurevsky pozná.

"Ty vlasatý chumaj, môžeš už konečne vystúpiť? Nemáme na to večnosť." zavrčal nervózne a ja som len protivne prevrátil očami. Vystúpil som z auta a nasrdene sa vybral smerom k obchodom.

"Bože John, nebuď jak ženská, ja som to tak nemyslel. No ták, zlatíčko, prosím. Ja ťa milujem, nemôžeš ma už opustiť." začal kričať na celé parkovisko a ja som sa naňho neveriacky pozrel. Chvíľu sme udržiavali očný kontakt a hneď na to prepukli do nezastaviteľného záchvatu smiechu. Ľudia na nás zazerali ako na psychopatov, ale na to sme si za tích pár rokov už zvykli.

"T-ty si taký magor, až to bolí. Pome už." dostal som zo seba pomedzi smiech a utrel si slzy, ktoré mi pri tom záchvate smiechu vyprskli z očí. Obaja sme sa narovnali a s doznievajúcim smiechom sme sa odtrepali do nákupáku.

Chodili sme od zlatníctva k zlatníctvu už asi hodinu a stále sme nič nemali. Nathanovy sa vôbec nič nepáčilo. Raz to bolo moc gíčovité, potom to bolo oničom, potom zase lacné a tak ďalej, už  mi z neho začínalo hrabať.

"Kámo, idem si do Starbucksu kúpiť laté, zoberem aj tebe, lebo ako vidím, budeme tu ešte dlho." súhlasne mi kývol hlavou a ja som sa vybral smerom za tak dokonalou kávou.

Netrvalo to dlho a konečne som bol na rade ja. Objednal som dve čokoládové laté a čakal na objednávku. Pípol mi mobil vo vrecku, tak som vytiahol mobil.

Mrdka: Kámo, kámo, kámo ... Ja som ho našiel, je dokonalý a ako stvorený pre moju princeznu. Stretneme sa na rohu pri GATE a bez kávy sem ani nechoď.

Usmial som sa a do rúk zobral naše kávy. To, že konečne našiel ten prsteň znamenalo, že už môžem ísť domov a pustiť si PS4. Lenže v tom niečo narušilo moju stabilitu a moja káva skončila na tričku dajakej malej zrzavej socky.

"Hej ty krava nevieš dávať pozor?" zavrčal som na ňu a mal v pláne odísť, keď si otvorila tú jej neposednú hubu.

"Ja?! Ty tu kurva čumíš do mobilu a mne ideš nadávať? Jediná krava si tu ty." zavrčala a ja som sa začal nesmierne smiať. Zrazu som na líci ucítil trpkú bolesť a do tela mi vstúpil hnev.

"Ty malá zrzatá ku-. Uuuu, ty máš pekné oči." vypotil som zo seba, keď na mňa zdvihla oči. Mala orieškovo hnedé oči v ktorích lemovala modrá. Pozerali sme si do očí dokial tú situáciu nevyrušilo ďalšie pípnutie mobilu.

Mrdka: kde kurva si ty nevymrdané hovado?! Umriem od smädu a budem ťa strašiť v noci a každý druhý deň ti pchať veci do riti. Okamžite sem naklusaj.