FOREVER ALONE?!

Lukostreľba

Zobudím sa uprostred postele s prikrývkov na zemi. Nahlas zývnem a posnažím sa zaostriť na okolitý svet. Tobias už je niekde preč, asi cvičí. Vtedy buchnú dvere!
Mierne sa zľaknem. Je to Tobias a neviem vyčítať z jeho tváre ako sa cíti. Hádam že dobre asi nie. Neviem ako ale viem to. Zapozerám sa na neho. Tiež sa na mňa pozrie. Zľahka sa umeje.

"Tak čo leňoška? Vstávame nie?"
"Jaj. Hej. Hneď."

Úsmev mu opätujem. Nachvíľu odíde do kúpelne. To využiem a vyberiem sa k šatníku. Hodím na seba rifle, zelené tričko a sivú mikinu. Nič zvláštne ani výnimočné. Tobias výde s kúpelne.

"O 10 minút vonku pred stajňou. Zober si aj luk a šíp."

Povie bez nálady. Snažím sa z jednoduchého smutného pohľadu prísť na to čo sa deje. Odíde so zabuchnutím dverí.
Urobila som niečo?
Čo sa s ním deje?
Vojdem do kúpeľne a vykonám základné hygienické potreby. Vlasy si založím do kapucne. Venujem si pohľad do zrkadla. Ani nemám čas uvažovať nad tým aká som strašná. Zo skrine vyberiem luk a šíp. Luk je elegantný, hladký a čiernej farby. Prejdem po ňom jemne prstami. V streľbe z luku som profík. Ale musela by som si to ešte raz zopakovať. Asi som trošku pozabudla.
Vídem von všimnem si zas ten kľúč. Musím sa naňho spýtať! Tobias ma už čaká pred stajňou. Usmejem sa no on tam len chladne stojí. Nevydržím to:

"Čo sa to deje?"
"Prečo si mi nepovedala o Hviezde?"
"Prečo by som mala?"
"Ty to ešte stále nechápeš? Ide po tebe vládca tmy! Čo ak by to bolo nejaké monštrum začarované na tohto koňa?! Bojím sa o teba! Nechcem ťa stratiť!"
"Ale toto je ona! Poznala by som ju všade!"
"Prepáč. Len sa o teba bojím."

Jemne sa usmejem a on mi úsmev konečne opätuje. Zoberieme Hviezdu a ešte Tobiasovho koňa a vidáme sa do lesa.

"Máš nejaké skúsenosti so strieľaním z luku?"
"Nooo hej viem strieľať. Dokonca som bola najlepšia zo skupiny."
"Skupiny???"
"Hej. Chodila som na lukostreľbu."
"Tak to bude ľahšie ako som čakal."
"Áno ale už som dlho nestrieľala tak prvý pokus nebude platný. Ok?"
"Ok."

Zasmejeme sa a ideme ďalej až prídeme k terčom. Cvičia tam nejaký chlapci v mojom veku a s nimi sú aj dievčatá. Zaosadneme z koňov. Chlapci začnú pískať a ja len prekrútim očami.

"Ooo ahaaa dievčatko prišlo strieľať! Nezľakne sa vlastného tieňa? A jasné musí mať aj doprovod sama by to nezvládla!"

Začnú sa rehliť aj dievčatá. Mám mu chuť streliť a viem že by som vyhrala, ale zľutujem sa nad ním. Uvidím ako Tobias zatína päste a chystá sa vyraziť. Zastavím ho pohľadom
'zvládnem to aj sama'.
Prikývne-čiže pochopil. Zoberiem si luk aj šípy. Spolu je tam asi desať terčov takže každý má kde cvičiť. Oni si ale niečo šuškajú ďalej a neprekvapilo by ma keby to bolo o nás. Potom jeden z nich predstúpi a strelí. Trafí sa priamo doprostred a potom na nás pohŕdavo pozrie. Tak toto si nemal chlapče! Prvý terč.
Vystrelím a úspešne, trafím priamo doprostred.

Tobias na mňa hodí významný pohľad a ja sa usmejem. V tej podivnej skupinke nachvíľu prestanú všetci rozprávať. Prídem k ďalšiemu a zasa trafím doprostred. Tak sa to opakuje 7× a ostane posledný terč.

Zhlboka sa nadýchnem a nesústredím sa na nič iné, len na terč. Vložím šíp natiahnem tetivu a strelím......

Šíp letí obrovskou rýchlosťou a tak pretne šíp toho chalana. Zastaví sa, keď je asi polovica zabodnutá v terči. Presne doprostred!

Obzriem sa a vidím len ústa do veľkého O. Otočím sa na Tobiasa a pribehnem k nemu. On na mňa stále neveriacky hľadí. Schmatnem ho za zápästie a utekáme preč. No OK asi som to trochu prehnala. Prepodáva ma svojimi láskavými, čokoládovými očami.....

●ďakujem za prečítanie. Kapitola nebola dlhšie lebo som mala takzvané "technické problémy"😂😊

♢ nabudúce bude zaújmavá kapitolka😏😘💋(keď viete na čo narážam)😂😏!!!KONEČNE!!!💋👄

☆poteší každý vote a komment

《prepáčte za kopu gramatických chýb😁😄》