FOREVER ALONE?!

Zbližovanie

Keď sa k nej tak pomaly blížim,všimnem si jednu vec:
Nie je skrotená!
Trochu ma to videsí ale niekde som čítala, že kone vedia vycítiť strach a tak som sa rýchlo upokojila. Keď už som skoro pri nej,vzbúri sa a postaví sa na zadné! Nevidesí ma to a tak tam len pokojne stojím a čakám kým na ukľudní. No videsí to niekoho iného:

Tobias:"Myslím že by bolo lepšie ísť! No tááák rýchlo poď von!"-povie a ja si ho nevšímam. Asi sa o mňa bojí aj keď,pochybujem povedal že "ma tam mal nechať aj s tým medveďom!" Nikdy mu to nezabudnem!!! Už som skoro pri nej keď si uvedomím že máme niečo spoločné:

Sme divoké!
Odmietame sa nechať skrotiť!
Milujeme slobodu!
Nenávidíme ľudí,čo sa nás snažia skrotiť!
Sme neskrotné!!!

Už som pri nej a chcem sa jej dotknúť. Som prekvapená,že sa mi to podarí. Prídem bližšie a hladkám ju po jemnej hrive,ktorá sa krásne leskne. Myslím že už sme sa zblížili dosť a tak ma napadne-mohla by som si ju skúsiť osedlať! Zoberiem sedlo,ktoré je v jej boxe zavesené a opatrne jej ho položím na chrbát. Ona ho s hrdosťou zhodí dole a tak sa to opakuje asi 5-krát keď už mám toho dosť a pokúsim sa sadnúť si na chrbát bez sedla a ohlávky. Ona teda volajme ju -Hviezda-
si ľahne. Zrejme chce aby som si na ňu sadla. Ešte nikdy som nevidela u zvieraťa takéto správanie. Neváham a ponuku prímem. Okamžite ako si na Hviezdu sadnem postaví sa a ja sa ju snažím ovládať-pretože keď som bola malá išla som na jazdecký tábor a tam som sa niečo naučila!
Tobias pomaly otvoril dvere od boxu. Keď vyjdeme zo stajne pomaly začíname zrýchľovať-klus a náhle beh. Keď bežíme k lesu zvrtnem uzdu a vidím ako k nám beží Tobias na krásnom hnedom koni,ktorý má na čele znak stromu. Keď k nám pribehnú začneme sa smiať a pretekať (ja vyhrávam) po celom fakt peknom dni sa začína stmievať a my sa lúčime s koňmi. Cestou domov sa ho spýtam:

Ja:"Prečo mali tieto kone na čele znak mesiaca a stromu?"-trochu sa obávam ako zareaguje.
Tobias:"Nooo vieš tieto kone niesú len tak hoci aké majú........majú zvláštne schopnosti,ktoré má každý z nás!"-povie trochu neisto a ja sa začnem rehotať.
Ja:"Že vraj "nadprirodzené schopnosti" a že vraj "má každý z nás!" Ten bol dobrý."-on sa na mňa zahľadí a ja keď sa dosmejem a spýtam sa:
Ja:"Bol to LEN vtip však?"-opýtam sa ale niečo vo mne mi hovorí že už viem odpoveď! Pokrúti hlavou a ja zostanem v šoku.

Zrazu sa zatrasie zem a pred nami sa zjavia muži v čiernom. Zhíknem a Tobias ma ťahá preč. Pohotovo a vystrašene sa spýtam:

Ja:"Čo sú to za muži?"
Tobias:"Nechcel som ti to povedať takto ale......."!-odrazu nás obklopí asi 5 tých mužov a vyzerajú byť dosť silný. Keďže som chodila na kurz sebaobrany niečo viem. Neviem len či to bude stačiť. Pomaly ale isto sa približovali a ja som zaujala svoju bojovú pozíciu.
Tobias:"Ty sa radšej drž vzadu a keby niečo uteč!"-keď to povedal bola som len viac odhodlaná bojovať!

Prišiel jeden trepla som mu do brucha(zamrzelo ma to aj keď to bol nepriateľ) postavil sa a ja som mu uštedrila ranu do krku a potom som ho ešte podkopla. Zložila som ho a vidím ako Tobias mláti dvoch. Neváham a jedného si ukradnem a kopnem ho s plnej sily do slabín. Ten pomaly klesá. A ostal ešte posledný keďže Tobias uštedril ďalším dvom riadnu nakládačku. Ten jeden vyzerá byť najsilnejší a tak ho spoločnou silou zložíme! Potom rýchlo utečieme a keď zazriem svetlo z našej chaty,uľaví sa mi aj keď to tu neznášam......

Ďakujem za prečítanie potešil by vote a komment,ktorých je tu dosť málo. Chcem poďakovať za hlas @LenusQa_321 ,ktorá mi zahlasovala za kapitolu cením si to a ak by niekto chcel venovanú prosím do kommentu. Prepáčte za kopu gramatických chýb a dúfam že budete čítať aj naďalej!😂😍😘💘