FOREVER ALONE?!

Odhalenie

Keď som sa zobudila, Laysi ešte spala, a tak som sa pomaly vyšuchla z postele, a išla som sa prezliecť. V skrini som našla krátku čiernu sukňu s bielym crop-topom čierno biele podkolienky a čierne topánky. K tomu som si zobrala chocker [čoker] {pozn. autora: ospravedňujem sa, netuším ako sa to píše} ,ktoré mi dala Laysi. Vymódila som sa tak preto lebo dnes je výnimočný deň, Tobias mi to konečne povie.
Keď sa otočím vidím že Laysi už vstáva a tak jej pomôžem zdvyhnúť sa. Poradím jej oblečenie a ideme spolu dole. Mám trochu strach:

Čo ak si to Tobias po včerajšku rozmyslí?
Čo ak mi to nepovie?

Rýchlo zaženiem tieto myšlienky, a pomaly schádzam dolu. Už počujem Tobiasa ako niečo chystá, a začína ma bolieť žalúdok. Zídeme dolu a vydím ako Tobias natiera na hrianku nutelu. Bez slova nám dá hrianku a odíde. Keď si všimnem že na hrianke niečo píše:
Prepáč,nemal som!
Prekvapí ma to, ale usmejem sa a vidím, ako sa Tobias vracia a nevinne sa na mňa usmeje. Ja mu úsmev opätujem a dúfam, že je všetko v poriadku.
Pri raňajkách sa rozprávame o všeličom ale hlavne plánujeme čo dnes budeme robiť aby sme zabili nudu.

Ja:"Poďme do izby tam to snáď nejako zvládneme!"-prikívne a pomaly ideme hore.
Laysi:"Dnes si sa perfektne obliekla."
Ja:"Jeej ďakujem."

Asi pol hodinu tam tak nudne čumíme do stropu. Pomaly sa blíži večer. Laysi odíde a zostanem tam sama. Po chvíli nudenia sa rozhodnem ísť hľadať Tobiasa. Schádzam schodík po schodíku a obzerám sa či ho neuvidím. Prídem dole a uvidím niečo z čoho zostanem v šoku!

Tobias sa bozkáva s Laysi?!

Nevedela som že spolu chodia. Som zaskočená a tak si sadnem na schody. Jasné že to Laysi prajem aleeee.......
Neviem čo sa to so mnou deje! Rozhodnem sa pre druhý pokus a keď vojdem na šťasie už je po všetkom!

Ja:"Ehmmmm....",zahmkám pretože na seba zamilovane čumia,"noooo dúfam že neruším ale, Tobias?
Tobias:"Áno poď sem prosím."-povie a odsunie mi stoličku. Prekvapene si prisadnem a príde aj Adam,ktorého som už dávno nevidela, vyzerá fakt naštvane.

Tobias:"Tak myslím že môžeme začať."-povie a ja sa nemôžem dočkať.

,,Vieš Zoe,nerozmýšľala si niekedy nad tým prečo si taká iná? Že sa ani nepodobáš na rodičov.....?"-prikývnem a on pokračuje:
,,Tak to je tým že, no ťažko sa to hovorí ale si......ADOPTOVANÁ........"
-po týchto slovách ma zmrazí, do očí sa mi hrnú slzy,v hlave vzniká milióny otázok typu: Čo ak to nie je pravda?
Ale čo ak to je pravda?
Prečo ja?
Prečo mi to nepovedali?
Celý život som žila v
klamstve?!
Nevydržím a rozplačem sa. To je na mňa priveľa! Keď sa konečne trochu upokojím Tobias sa odhodlá pokračovať.
Tvoji pravý rodičia totiž nie sú ľudia..... Pamätáš sa na tie kone, na ktorých sme jazdili? Tak ani oni neboli obyčajné kone,už som ti o tom niečo hovoril. Tak ani tvoji rodičia nie sú ľudia ale

..........SÚ TO ELFOVIA..........

,,Vlastne popravde všetci sme tu elfovia,ktorý majú nejaké schopnosti. Napríklad Laysi má prírodu."
"Ok ale čo to má spoločné so mnou?"-zamrmlala som plačlivo, ale bála som sa odpovede.
"Tvoji rodičia neboli obyčajný elfovia boli to kráľ a kráľovná elfov keďže mali všetky schopnosti:

Oheň
Voda
Vietor
Príroda
Svetlo
Tmu

-s úžasom naňho hľadím a nedokážem zavrieť ústa. Zahmlí sa mi pred očami a pomaly klesám k zemi.

Ďakujem za prečítanie dúfam že som najdôležitejšiu kapitolu nedokafrala! Ďakujem za každý vote a komment čo mi posielate. Ďakujem za podporu Dremgirl1 a Nien34!😘😍Prepáčte za kopu gramatických chýb! Ďakujem môjmu sysľovy za psychickú podporu!😂💖