Niekto ma vkladá do auta mám pocit, že je to dodávka kedže niekto zasúva dvere. Keď auto naštartuje nenápadne otváram oči a vidím, že na mieste šoféra sedí nejaký svetlovlasý mladík. Aj tak to musí byť nejaký hajzel keď ma uniesol.
O pár minút neskôr auto zastavuje a ja sa znova robím, že spím. Ten chlapec ma vyberá z auta a berie niekam dnu. Kráča so mnou hore po schodoch, otvára dvere od nejakej izby a potom ma ukladá na posteľ. Skôr ma hodí ako by ma položil, zľaknem sa a otvorím oči.
"Dobré ráno."Zaškerí sa na mňa ten chlapec.
"Čo tu robím? Kto sakra si? Prečo som v tejto izbe?"
"Buď do šľaka ticho, počuješ?!" Jeho hlas je taký trpký, že ma naozaj donúti byť ticho. Odchádza z izby no a ja z vrecka vyťahujem svoj mobil a vidím, že o chvíľu musím byť doma pretože ma Jay zabije.
"Ani neskúšaj niekomu volať." Berie mi mobil z ruky. Keď sa na mňa pozrie uvedomím si, že poznám jeho tvár.
"Hej ty Fear alebo ako je tvoje meno. Nechcem narúšať tvoj osobný priestor ale o hodinu musím byť doma. Brat ma zabije keď zistí, že nie som doma." Snažím sa byť tvrdá a neukázať žiadnu slabinu. Ah mami, oci keby ste boli nažive a vedeli čo som spravila asi by ste ma zabili. Moja rodina bola vždy tak kresťansky založená, bola som každú nedeľu a v každý sviatok v kostole. Žiadne škaredé videá, žiadne párty, žiadne škaredé slová.
"Ty si normálna? Haha. Pred pár hodinami si možno videla niečo čo by si nemala, možno si počula niečo čo by si nemala pretože sa so svojou kamarátkou túlaš po miestach, ktoré by si nikdy nemala vidieť. Teraz si s úplne cudzím chlapcom preč, nemáš ani tušenia kde si a teba vážne trápi, že brat zistí, že nie si doma? Nebuď smiešna." Zaškerí sa.
"Tak prepáč, že môj brat je omnoho hrôzostrašnejší ako ty Fear či ako je tvoje meno. No a rada by som žila tak mi prosím povedz kde sme."
"Shhh. Spomaľ, spomaľ ja ťa nejdem zabiť. Len potrebujem vedieť čo si videla. Takže hovor." Sadne si ku mne na posteľ a čaká, kým začnem hovoriť.
"Uh, no vieš. Tá druhá blondína. No vlastne kde je? Kde je El?" Až teraz si uvedomujem, že nemám ani tušenia čo s ňou je.
"Je s druhým chlapcom. Žiaden stres shawty nezomrie. Teraz hovor."
"No tá druhá blondína je moja najlepšia kamarátka. Bola nehorázne opitá, tak som sa s ňou šla prejsť. Videla som, že za domom je nejaká chatrč tak som sa tam s ňou šla pozrieť no potom som počula ako niekto kričal, že má stíchnuť a neskôr bolo počuť silný náraz. Na to El zakričala a tak ste nás asi počuli. Nič viac som nepočula ani nevidela. Čiže by si mohol byť ochotný a odviezť ma domov."
"Počkaj ešte si zavolám." Poškrabe sa na zátylku a odchádza von z izby. Ja už iba počujem jeho rozhovor.
"Tak čo ti povedala ta blondína?" Pýta sa niekoho.
"Fajn, tak tá si nepamätá vôbec nič."
"No a tá bruneta čo je u mňa povedala, že počuli iba jednu vetu a rachot čiže mám pocit, že s nimi nebude veľký problém."
"Dobre Santiago tak ju odvez domov a nič nerieš. Zatiaľ." Vracia sa do izby.
"Tak poď ty ... neviem ako sa voláš. Ideme."
"Som Mia. Kto je Santiago?" Spýtam sa ho a on sa zasmeje.
"To ťa nemusí zaujímať. Proste je to Andrew Santiago." Vychádzame z domu a ja som v úžase. Ten dom je tak krásny, veľký, štýlový.
"Nasadni a naviguj ma kde bývaš." Naštartuje auto, vyťahuje cigaretu z balíčka a ja po pár minútach začínam spoznávať svoje mesto Detroit. Navigujem ho no a on nadáva pretože pravdepodobne neznáša ak ho niekto čo i len naviguje. Dosť sa na ňom zabávam až tak, že môj smiech naberá na obrátkach.
"Ešte, že máš tak rozkošný smiech. Inak by som ťa zabil." Je úplne vážny a mojim telom prejdú zimomriavky.
"Srandujem. Toto je tvoj dom?" Zastaví sa a ja prikývnem. Otváram dvere no on ma zastaví.
"Mimochodom som Justin. Bieber. Nabudúce si dávaj pozor na aké miesta chodíš shawty." Vystúpim a on odchádza plnou rýchlosťou preč. Sakra veď on má môj mobil. Ježiš Mia ty si hrozne hlúpa. Vojdem na záhradu, vyjdem po rebríku do izby, vyzliekam zo seba všetko oblečenie, obliekam pyžamo a ukladám sa do hlbokého spánku.
Ďalšia časť je von:) Čítajte, zdieľajte, komentujte:)
