"Mia vstávaj." Zobúdzam sa na bratov krik.
"Prosím si päť minút." Hovorím rozospato.
"Žiadnych 5 minút Mia. Nestihneš prísť na čas do školy."
"Jasne, jasne." Znova zaspávam.
"Máš to čo si chcela." Vbehne do mojej izby brat a vyleje na mňa vodu.
"Čo to ku...?" Neskutočne vyskočím z postele. Celá mokrá utekám do kúpeľne no brat sa zo mňa iba smeje.
"Ty si hajzel Jay." Kričím z kúpeľne.
"Ešte raz to povedz a skončí na tebe celé vedro." Hneď sa si rozmyslím či sa ozvem a utekám si vyfénovať vlasy a urobiť rannú hygienu. Obliekam si na seba svetlé rifle, fialový top, čierne topánky na opätku, čiernu koženku, beriem tašku a utekám dole do kuchyne. S bratom sa pokojne najem a on ma vezie do školy. Nechápem, či je až taký blbý a vážne nevie, že som bola preč alebo sa len robí, že to nevie. Rozlúčim sa s ním pri škole a on odchádza do svojej školy.
Nikdy viac nejdem v nedeľu na párty. Vážne najhoršie čo môže byť ísť potom do školy.
Vchádzam do školy, vyberám si zo skrinky veci a zbadám El.
"Ellie! Ty, žiješ? Si oukej? Nespravili ti nič? Nič ti nezobrali? Nemáš modriny?" Valia sa na ňu moje otázky. No to som si uvedomím neskoro.
"Hej, kľud. Všetko v pohode. Ja neviem. Nič mi nechýba. Spala som celý čas. Keď som sa zobudila bola som u nejakého chlapca. Tuším Andrew. Vypytoval sa ma toho veľa. Trocha vyhrážky ale nič viac. Potom ma zobral domov. Vieš, že toto musí ostať medzi nami inak sa môžme presťahovať aj na koniec sveta aj tak si nás nájdu. Nikto nás neuniesol ani nič okej?"
"Oh Santiago. Všetko v pohode, ostáva to medzi nami."
"Kto? Santiago?" Vyzvedá.
"Veď ten Andrew ma priezvisko Santiago. Čo sa toľko vypytuješ."
"Nestresuj a ty ako? Nič ti nikto nespravil? Kde si vlastne bola?" Oh asi viem ako sa cíti, keď sa jej za minútu spýtam sto otázok.
"Bola som s Bieberom."
"To je ten o ktorom hovoria všetci v Detroite?" Len kývnem hlavou a kráčam do triedy pretože zvoní. Sadám si do lavice a za mňa si sadá El. Po chvíli vbehne do triedy Lilly a za ňou profesor Smith. Dejepis by nebol až taký nudný predmet keby profesor nehovoril jednú vec dookola. Každú hodinu prespím. Profesor Smith je dobrý človek no nevie učiť. Vedľa mňa sedí Lilly a ja jej píšem na papierik. Ja: Ako si došla domov?
Lilly: V pohode, len ste ma tam nemuseli nechať.
Ja: Prepáč ale trocha sa to pokašľalo.
"Ehm, vidím, že sa slečna Cutler a slečna Rivers veľmi dobre bavia. No tak slečna Rivers poďte nám povedať čo sme sa dnes naučili." Mám vážne jediné šťastie, že ma má Smith rád. Tak tam Lilly hovorila až pokým nezazvonilo. Rýchlo sa ospravedlním Lilly, že pre mňa musela ísť odpovedať a ideme na ďalšiu hodinu. Každá hodina je tak nudná, že len odpočítavam minúty. Po poslednej hodine utekám na obed, lúčim sa s babami a idem domov.
