Z pohľadu Mii.
Nie je mi najlepšie. Vlastne, ani neviem či by som tu mala byť. Justin sa zdá byť úplne milý ba až príliš sa stará. Keby Jay vedel, že sa nachádzam v dome nejakých hajzlov určite by zabil ich a potom aj mňa. Možno by som sa mala pozbierať a utiecť kade ľahšie. Postavím sa pred zrkadlo a vidím, že šaty na mne v celku sedia. Upravujem si vlasy a Justin vychádza zo sprchy. "Čo hovoríš?" Urobím pred ním otočku.
"Čo hovorím? Že vyzeráš perfektne. Všetko ti sedí. Dokonca aj topánky sú ti dobré." Len sa pousmejem a Justin si oblieka krémové nohavice, modrú košeľu a obúva čierne supry. Iba trochu slintám.
"Ľudia už prichádzajú, poď dole." Berie ma za ruku otvára dvere a ja znova stojím v tom obrovskom labyrinte. Nechápem ako si môže pamätať, v ktorej izbe spí. Tých izieb je tu snáď milión. Hluk sa šíri celým domom. Kráčame chodbou a ja si všimnem zrkadlo. Pozriem sa doň a vidím mňa a Justina. Úplne k sebe ladíme. Všimnem si, že Justin tiež otočí hlavu k zrkadlu, usmeje sa a stlačí mi ruku.
Schádzame dole po schodoch, Justin každého zdraví, s každým strávi aspoň 5 minút a dá si s ním pohárik. Poriadne sa nudím. Každý niečo pije. No Justin je už opitý ako bomba. Motá sa okolo nejakých dievčat no to ma nezaujíma. Som hrozne nervózna pretože sa tu príšerne nudím. Mohla som radšej ísť domov.
"Mia, čo tak sama?" Otočím sa a vidím Alfreda.
"Neuveríš keď ti poviem, že sa hrozne nudím." Odpoviem ironicky.
"To sa musí zmeniť." Zasmeje sa a ťahá ma za ruku.
"Jeden tanec pre mňa?" Spýta sa. Jasné, že to prímam. Lepšie než sedieť doma. Dj dával dosť rýchle pesničky a tak s Alfredom začíname tancovať dosť blízko seba a dávame si sexy tance. Nevadí mi to keďže inak by som sa ďalej nudila na gauči.
"Alfredo, koľko je hodín?" Vytiahne z vrecka mobil.
"O chvíľu pol piatej ráno." Zasmeje sa a mobil dá späť do vrecka. Ostalo tam iba asi desať ľudí.
"Posledný tanec?" Drgnem doňho.
"Súhlas." Rozdávame si posledný tanec keď ma niekto potiahne za ruku. Justin.
"To by si nemala. Poď do izby." Nechcem ísť no je veľmi silný a tak ma vytiahne do izby.
"Pusť ma." Konečne uvoľní stisk.
"Neflirtuj s Fredom." Zavrčí, na čo mojím telom prebehnú zimomriavky.
"Tebe to môže byť jedno." Pozrie na mňa ako keby som povedala najväčšiu hlúposť na svete.
"Nemyslím si, že mi to môže byť jedno. Navyše nechcem, aby sa Fredo zaoberal len tak s nejakou sukou."
"Kto ti tu je suka?" Jeho slová tak boleli.
"No..ty." Otočila som a rýchlym krokom utekala von z tohto bláznivého domu. Vonku sa rozpršalo no ja som ďalej utekala prázdnou ulicou. Bolo 5 hodín ráno a ja celá zmoknutá bežím po tráve, s vysokými opätkami. Sakra. Spadnem na zem a všimnem si zlomený opätok. Snažím sa nejako ho opraviť no nejde to. V tom ku mne niekto pribehne.
"Takto domov nemôžeš ísť."
"Určite lepšie ako byť v jednej miestnosti s tebou." Dáva na mňa vestu.
"Nie, to nemusíš."
"Prepáč mi, nemyslel som to tak. Nehnevaj sa." Neodpovedám.
"No tak, poď. Hádam nechceš ísť s polámaným opätkom domov. K tomu ešte celá premočená." Podáva mi ruku a ja sa dvíham zo zeme. Celý premočený kráčame dnu k domu, otvára dve a vchádzame dnu. Všetci sedia na gauči, smejú sa no ako náhle zatvorím dvere všetci stíchnu a otočia sa smerom k nám. Predsa si nikto nedovolí povedať čo i len jedno mizerné slovo. Stačí jeden Justinov pohľad a všetci sú ako na reťazi. Kráčame po schodoch a vchádzame do izby.
"Dáš mi suché oblečenie prosím?" Na moju otázku sa len usmeje a vyberá zo šatníka nejaké tepláky a tričko.
"Bude ti to trocha veľké, no dúfam, že to nevadí. Ukážem ti hosťovskú izbu kde budeš spať okej? Zajtra ráno sa s nami naraňajkuješ a môžeš ísť domov. Len chcem, aby si sa poriadne vyspala." Podá mi veci do ruky a vychádzame z izby a vchádzame do ďalšej.
"Máš to tu pekné."
"Ďakujem." Usmeje sa. "Tak prajem dobrú noc. Ak by bol nejaký problém, som hneď vedľa." Znova sa usmeje, úsmev mu opätujem a on odchádza preč.
Prezliekam si premočené šaty, obliekam si jeho tepláky a tričko, ktoré neskutočne perfektne voňajú. Líham si zatváram oči.
Z pohľadu Justina.
Prezliekam si svoje oblečenie a schádzam dole do obývačky. Všade bordel.
"To sú ale svine." Hučal Andrew.
"Tak tomu ver bro." Pridávam sa do debaty,
"Už si to s tou Miou vyriešil?" Spýta sa ma.
"Je neskutočne tvrdohlavá. Nechápem ju."
"Žeby to bola ďalšia štetka?" Všimnem si Penelope a jej sestru ako sa škaredo pozrú na Andrewa. No ten to ako zvyčajne ignoruje.
"Tak to určite nie."
"Prečo nie? Bola by z nej dobra štetka." Zasmeje sa a mne začínajú dochádzať nervy. Alkohol zo mňa už takmer vyprchal čiže sa viem plne kontrolovať no toto ma vytáča.
"Sakra. Zmlkni. Vôbec taká nie je. Žiadna štetka hej." Andrew sa na mňa udivene pozrie a odkladá poháre.
"Búrka prichádza." Pridáva sa do debaty Alfredo.
"Fredo, je mi to ukradnuté." Zvraštím čelo a ďalej sa venujem Andrewovi.
"Nejako ťa zaujíma. Žeby to bola nová láska?" Zasmeje sa.
"Nepreháňaj to. Nemám ju ani rád, nie to ešte aby bola moja láska. Len mi jej bolo ľúto. Predsa je to žena. Ten hajzel ju nemusel dokopať. Uh idem spať. Čaute." Rozbehnem sa po schodoch a otváram moju izbu no v tom začujem vzhlyky. Mia. Otvorím dvere v jej izbe tak po tichu, že nemá šancu to počuť.
"Hej, čo sa deje?" Sadnem si k nej na posteľ. Neozýva sa a tak ju hladím po vlasoch.
"Mia. Povedz mi to." Zrazu udrie blesk a ona sa neskutočne trasie.
"Bojíš sa búrky?" Kývne hlavou.
"Prečo?" Pohladím ju po líci.
"Vieš, moji rodičia zomreli pri búrke. Vonku bolo neskutočne odporne. Blesky trieskali. Nemá to nič spoločné s nehodou ale každú noc keď v noci prší si spomeniem na mamu a otca a mám hrozné výčitky. Nehovoriac o tom, aký strach mám z búrok." Šepkala. Zdalo sa mi úplne hlúpe, že sa bojí búrky no chápal som, ako sa cíti.
"Všetko bude okej. Poď do mojej izby. Budeš spať so mnou. Nebudeš sa báť." Chtiac,či nechtiac beriem ju na ruky a odnášam ju do mojej izby. Ľahne si a ja ju prikryjem a ľahnem si k nej do postele. Znova udrie blesk a ona sa trasie.
"Hej, poď ku mne bližšie." Neposunula sa, skôr ma odtlačí ďalej.
"Chceš sa radšej báť?" Pritiahnem ju k sebe. Najprv sa bráni no potom sa otočí ku mne.
"Objím ma." Dávam jej tu príkazy ako na vojenskom tábore. Neobjíme ma a tak sa chcem otočiť chrbtom k nej, no zrazu si ruky obmotá okolo môjho tela. Usmejem sa tiež si okolo nej obmotám ruky. Položí hlavu na moju hruď a ja ju už iba hladím po vlasoch a ukľudňujem jej vzlyky pokiaľ nezaspí.
