Z pohľadu Mii.
Ráno sa zobúdzam na to, ako si ma Justin pritiahne úplne k sebe. Zdá sa mi, že búrka už prestala keďže nepočujem žiadne škaredé zvuky. Otvorím oči no on spí. Je tak sladký.Hrozne rozkošný. Sakra. Čo to hovoríš Mia? Justin si viac obtočí ruky okolo môjho tela a ja som pri ňom tak blízko, že spokojne vdychujem vôňu jeho pokožky. Vonia tak perfektne, že si nevedomky hryziem do pery. Jeho ruky sa posúvajú na môj zadok a až vtedy si uvedomím, že si neskutočne hryziem do pery a zhíknem na čo sa Justin pomrví a usmeje. Sakra veď on nespí. Odtiahnem sa od neho no on si ma znova pritiahne k sebe.
"Nerob to." Zašepká.
"Čo? Nemám dôvod byť tak blízko pri tebe."
"Ale ja mám dôvod dotýkať sa dievčat, ktoré obrábam." Zasmeje sa a otvorí oči. Kretén.
"Tak po prvé: nikoho neobrábaš. Po druhé: to sa nikdy nestane. Po tretie: tým pádom nemáš žiadny dôvod." Zaškerím sa na neho.
"Tým by som si nebol tak istý." Znova ma tlačí k sebe.
"Prestaň." Poviem jemne a vstávam z postele a mierim do kúpeľne.
"Mimochodom shawty, dobrý zadok." Žmurká na mňa a lišiacky sa usmieva.
"Kretén." Zakričím z kúpeľne a zatváram za sebou dvere. Umývam si tvár a obzerám sa v zrkadle. Sakra. Nemám tu kefku na zuby. Otvorím menšiu skrinku no v nej sú iba šampóny. Zatvorím ju a pod umývadlom si všimnem malú skrinku. Otvorím ju a nájdem nové kefky na zuby. Zelenú, sivú a fialovú. Beriem si fialovú a rýchlo si umývam zuby. Kefku uložím do stojanu a vychádzam z izby.
Justin už sedí oblečený v čiernych nohaviciach, bielom tielku a čiernej kožennej bunde. Vyzerá tak inak. "Ukradla som si jednu kefku. Fialovú." Otočí sa smerom ku mne a usmeje sa.
"Tú fialovú si mi mohla nechať." Nahodí smuntú detskú tváričku na čom sa zasmejem.
"Prepáč nevedela som, že sa ti páči fialová." Zahryznem si do pery. Pristúpi ku mne bližšie. Znova spraví ďalší krok a to už stojíme pomaly opretý o seba.
"Obľúbená farba a nehrýz si tú peru. Provokuješ ma. Obleč sa ideme sa najesť dole." Podá mi do ruky rifle a čierne úzke tričko. Oblečiem si rifle zatiaľ čo on je v kúpeľni no keď si obliekam tričko môj pohľad sa zastaví na mojich modrinách. Hladím si brucho. Justin otvára dvere a pozerá sa na mňa. Teda skôr na modriny.
"Vyzerá to už omnoho lepšie nie?" Pousmeje sa a ja hneď stiahnem tričko dole a zakryjem brucho.
"Nebolí to. Len to nemôže vidieť brat." Úsmev mu opätujem.
"Tak poď. Ideme sa nájsť." Schádzame dole do kuchyne kde už sedia chlapci. Cítim sa trocha divne keďže sú to pre mňa cudzí ľudia a ten, ktorý kráča vedľa mňa ma uniesol. Všetko je to nejaké divné. Už len to, že som v tomto dome, ako keby mi nikdy nič tento chlapec nespravil.
"Čaute." Pozdravil nás Alfredo. Ja sa len usmejem. Justin mi odtiahne stoličku ako gentleman a potom sa posadí hneď vedľa mňa. Iba sedím a pozerám na chlapcov ako sa napchávajú. Nikto nesleduje nič iné než svoje jedlo. Vyzerajú ako keby sto rokov nejedli. Zrazu Justin odtiahne pohľad od svojho jedla a pozrie sa na mňa chmúravým pohľadom.
"Ty nebudeš jesť?" Berie môj tanier.
"Nemám chuť."
"Tak proste budeš musieť. Na čo máš chuť?"
"Stačí syr a nejaké pečivo." Jasné, že ma nepočúvne a na tanier mi ukladá rozličné jedlo, nutelu, pečivo.
"Najedz sa poriadne."Usmeje sa a tak sa pustím do svojho jedla. Chlapci pomaly dojedajú a odchádzajú z domu až nakoniec v dome ostávame iba ja, Justin a tie dve dievčatá, ktoré spia.
