Z pohľadu Justina.
Vedel som, že som sa z jej domu spakoval tak rýchlo, ako časovaná strela. No proste moja práca nepočká. Niekedy mám vážne pocit, že som idiot, pretože som blízko tak krehkej osoby a ona ani netuší, kto vlastne som.
"Fredo kde trčíš?"
"Hej, na dome je party, poď sem." Fredo ty si riadny debil.
"Andrew mi písal, že treba ísť vybaviť menší biznis, tak odkáž Ryanovi nech je o 10 minút pri sklade."
"Jasné bro, idem na to." Zruším hovor a mierim do skladu plnou rýchlosťou.
. . . . . . . . . . . .
"Bracho som rád, že si tu." Dávam si s Ryanom ťukes. "Toto musí byť rýchly biznis. Santiago potrebuje rýchlo niečo silné, tak to choď urobiť bracho." Ryan len zasalutuje a kráča do skladu no a ja hneď za ním. Sadnem si a čakám pokiaľ Ryan vyrobí dosť dávok pre Andrewa Santiaga.
"Tu to je brácho. Podáva mi balík do ruky." Nie som hrdý na to čo robím no bola to časť mňa. Nie pre peniaze ale pre to, že som mal pocit, že otec je tu so mnou. Toto bol otcov biznis. Všetko mi to zanechal. Vlastne odkedy som prišiel na to s čím otec pracuje strašne som sa zaujímal o tieto špinavosti. Otec začal mať spory z chlapmi z Kentucky a tak všetok majetok prepísal na mňa. Keď mama prišla na to do čoho ma otec zatiahol, že ju celé roky ťahal za nos vykopla nás z domu a ja som prakticky stratil mamu a dvoch mladších súrodencov Jazmyn a Jaxona. Otec prepísal všetok majetok na mňa a po nejakom čase ho zabili. Vlastne všetci chlapci čo so mnou teraz žijú nemajú rodičov pretože robili to isté ako môj otec. Títo chlapci sa pridali ku mne a teraz nám ide len o náš biznis. No teda ešte nejaké tie štetky pripočítajte. To, že vyrábame drogy , ktoré idú do celého sveta a nikto vlastne nevie, že ich vyrábame my je vlastne top. Niekedy teda riešime fízlov ale to už nie je kvôli drogám ale kvôli bitkám a vraždám.
"Odprac všetko hej? Ja idem za Santiagom." Ryan kývne hlavou a ja nasadám do auta a mierim za mesto za Santiagom. Vždy sme sa proste stretli na nejakej ceste kde nechodili žiadné autá. On mi odovzdal peniaze, ktoré mu dopredu dali chlapi a ja som jemu zase odovzdal tovar. Zastavil som na kraji cesty a niekoľko minút na to došiel Santiago.
"Máš presne toľko dávok koľko som žiadal?"
"Jasne, všetko presne tak jak má byť." Zaškerím sa.
"Tu máš ten balík za minule a za dnešný tovar." Podáva mi dosť malý kufrík z peniazmi. Santiago bol vždy ten, ktorý rozvážal tovar a ja som s ním nikdy nemal problém.
"Všetko sedí?" Pýta sa.
"Nemám dôvod neveriť." Dávam si s ním ťukes.
"Dobre kámo, tak ja idem do Ohia rozviesť všetko čo mám. Vidíme sa zajtra." Nasadá do auta a odchádza. Tak idem domov no nie som veľmi rád keď vidím tie ožraté svine. Všetci zvalený na gaučoch, na zemi no chýba tu Alfredo.
"Fredo kde si?" Kričíml na celý dom.
"Sakra Fredo. Kde si?" Hľadám ho po celom dome no po ňom ani stopy. Vyjdem sa pozrieť do záhrady no uvidím Freda ležať na zemi.
"Chlape čo sa ti stalo?" Celý dobitý, z nosa sa mu leje krv. Keď sa ho snžím dvihnúť zo zadu na mňa niekto vystrelí. Kurva.
"Čo sa tu deje?" Dobehne Ryan a hneď za ním všetci chlapci. Ryan ma ťahá do vnútra a chlapci berú Freda.
"Justin, bolí ťa niečo?" Vypytuje sa ma Ryan. Mám pocit, že sa o mňa stará viac ako o všetky frajerky, ktoré za celý život mal.
"No tak bro, som v pohode. Iba sa ma tá guľka dotkla." Zasmejem sa no hneď prestávam lebo môj bok strašne bolí,
"Hej, len lež."
"No tak, nie som malý. Viem sa o seba postarať no radšej choď pozrieť ako je na tom Fredo." Odchádza a do mojej izby prichádza náš rodinný priateľ a lekár Nicolas Midler. Ošetrí ma a zbalí si veci do svojho kufríka.
"Tak, nie je to nič vážne keďže sa ťa guľka jemne dotkla. Len to nechaj tak, veľmi sa nehýb. Lebo ti budú vždy praskať stehy. Tu máš nejaké lieky proti bolesti ak by ťa to bolelo." Jasné, že sa nebudem hýbať. Tak to určite. Keby som mohol hneď sa hýbem.
Nicolas vedel o našom biznise čiže pred ním netreba nič skrývať. Nemôžem sa hýbať, tak zatváram oči a zaspávam vo svojej izbe.
Ráno sa zobúdzam na svetlo, ktoré mi svieti do očí. Odtiahnem žalúzie a vidím iba samé opadané listíe. Nič viac. Jeseň sa ešte dá zniesť, no zima vôbec. Kontrolujem si ranu,obliekam na seba čierne nohavice, oranžové supry, biele tielko a idem ešte do kúpeľne, aby som si umyl zuby a tvár. Nastriekam na seba voňavku a kráčam dole do kuchyne. Všetci poslušne sedia za stolom a prisadnem si k nim a zo stola si beriem jedlo.
"No tak čo je dnes na pláne." Ozve sa Andrew.
"Neviem, šéfuj ty." Zasmejem sa.
"Dnes žiaden biznis chlapci. Bodla by party." Povie Andrew.
"Hm, tak to by bodla." Ozýva sa žensky hlas z hora a kráča po schodoch.
"Layla, dnes nejaké skoré vstávanie nemyslíš?" Pýtam sa jej.
"No vieš miláčik. Nemala som sa s kým baviť tak som šla skoro spať." Dáva mi bozk na líce.
"Som hrozne hladná." Hovorí ďalší ženský hlas z hora.
"Penelope, už aj ty si hore?" Usmieva sa a kráča dole.
"Jasné Justin. Ako vždy." Usmeje sa a obe si sadajú k nám za stôl. Layla ku mne, ako vždy a Penelope veľa nej. Najeme sa a každý si ide dať pauzu teda väčšinou sme v posilovni ale dnes len oddychujeme. Vyjdem hore do izby a hneď za mnou kráča Layla.
"Miláčik?" Ozýva sa.
"Čo chceš Layla?"
"Ty vieš dobre čo chcem." Je to moja bývala a žerie mi nervy. No keď prídem nervózny, pretože je niečo s biznisom vie ma ukľudniť.
"Nemám chuť." Priblíži sa ku mne, pritlačí ma k stene a bozkáva ma na krku.
"Nerob." Odtlačím ju.
"No tak zlato." Znova je blízko pri mne.
"Layla, no tak." Nestihnem dopovedať a ona už svoje pery prisáva na tie moje. Hm, prečo nie. Tak sa poďme hrať Layla. Aj tak ťa mám len pre jedno. Vošukat a čau.
Ďalšia časť. Dáte 40 prečítaní? :) Čítajte, zdieľajte, komentujte. Ďakujem.
