Vidieť v ňom...

Milovať

"Čo si myslím!?"otočí sa na neho so zdvihnutým obočím. "O tebe?! Že si sa mu podriadil, že už nie si ten koho som poznal!"kričí na neho. Taehyung neveriacky otvorí ústa. "Počúvaš sa?"vyprskne na Jimina. "Sakra Jimin, som tvoj hyung. Viem, že ti na Yoongim záleží, tak mi vysvetli prečo by som mu mal ublížiť?" stále si zviera nos, z ktorého mu vytekajú pramene krvi. "Počkať. Čo?"nechápe Jimin. Vo mne sa miešajú pocity. Som šťastný, alebo stále vystrašený? Nechápem čo sa tu odohráva. On mi neublíži? Je ďalším priateľom, ktorého som hľadal? Je človekom, ktorý mi pomôže, keď budem potrebovať pomoc?
Taehyung otočil svoj zrak na mňa. "Záleží ti na Jiminovi?"spýta sa s vážnou tvárou. To sa ma akože vážne pýta, že či mi na Jiminovi záleží? Veď na neho čakám tri roky sakra. Stále som dúfal, že sa znova vráti, že sa znova uvidíme v dobrom, že sa na neho nebudem môcť pozerať ako na zradcu. Myslel som, že keď ho znovu uvidím sa na mňa usmiať, všetko naokolo vybuchne, bude len on a ja, namaľovaní farbami, budeme ležať na tráve posiatej kvetmi. Že budeme znova spolu. Nebudem sa musieť skrývať v černote, ktorou som bol doteraz obkľúčený. Už som pomaly strácal svoju nádej, že má z tej černoty vytiahne, myslel som si, že v nej budem zapadnutý na vždy. Ale nakoniec sa vrátil. Pozrel som sa na Jimina, usmial som sa na neho. "Samozrejme, že mi na ňom záleží, kebyže, nie, tak už dávno ležím pri tej lampe skrútený do klbka."sklopím zrak k topánkam. "Milujem ho."poviem skôr pre seba, ale viem, že to počuli aj oni. Stále hľadím na topánky.