NABÚCHANÁ(✔)

5

Dne som bola prvýkrát v škole. Neverím aké som mala šťastie! Nikto z deciek ma nepozná. Síce mi občas niekto povedal že mu niekoho pripomínam ale inak vôbec nič. Môže to byť preto lebo som sa obliekla čo najfádnejšie alebo preto, že som tehotná.

Môj preslov v triede bol prekvapivý. Nemala som trému pretože na tú som zvyknutá ale moji noví spolužiaci boli mnou zasa raz očarení.

A to som sa vôbec nemaľovala.

Som si na sto percent istá že keby som na seba dala mejkap by ma niekto spoznal. Možno aj preto lebo včera som bola v CNN v televíznych novinách. Nezvestná chorá Page Johnsonová sa tak skoro na móle neukáže.... a bla bla bla. Mama im určite natárala že mám nejakú strašnú chorobu. Otec podľa mňa ani nevie že som tehotná. Stále je iba v práci. Už takmer mesiac pracujem v miestnej cukrárni. Baví ma to. Každý zákazník mi pohladká bruško a zagratuluje mi (príde mi to hrozne divné ale je to celkom milé.).

Servírujem takmer vždy len koláče a kávu.

Momentálne žiarlim na ľudí v cukrárni. Tak rada by som si dala kávu! Bohužiaľ nemôžem. Som presne v 16. týždni. Je zázračné pozorovať ako mi rastie bruško. Je malé ale je ho vidno. Neobťažujem sa to zakrývať. Začínam čoraz väčšmi pocitovať lásku k tomu malému čo mi rastie pod srdcom. Nerozumiem tomu. Vždy som bola len namyslená krava ktorá nepociťovala žiadne mimoriadne city. Teraz sa mením. Možno to tak malo byť. To že som tehotná mi aj tak neuberá na kráse.

Predvčerom mi volala Emma. Brian sa jej stále vypytuje kam som zmizla a prečo sa mu neozývam.

Vraj si úplne zhoršil prospech v škole len kvôli tomu že ma hľadá. Aj mne veľmi chýba ale nemôžem ísť za ním. Ach jaj. Stále mi vypisuje esemesky ale napísala som mu len jednu jedinú. Bolo v nej napísané že som ho nikdy neopustila a stále ho milujem. Vrátim sa ale až o pár mesiacov a že sa o mňa nemusí báť. Jediné čoho sa bojím je že ma už nebude chcieť. Čo urobím? Slávnostne sa vrátim do Miami s bábätkom na rukách? Alebo nebodaj s kočíkom?

Mierila som domov. Zvláštne. V tomto dome sa cítim omnoho viac ako doma a než v mojom dome. A Grace mi je omnoho viac matkou ako moja vlastná mama.

Nemôžem tomu uveriť.

Grace mi každý večer uvarí čaj a naservíruje mi ľahkú večeru. Počas nej sa vypytuje ako som prežila celý deň a ako sa mi darilo. Je na mňa milá a rešpektuje aj to čo sa mi stalo. Pýtala sa ma už aj kedy mám najbližšiu prehliadku lekára a kedy mám termín. Musela som totiž zmeniť lekára. Tunajšia nemocnica je maličká. Vlastne je to skôr veľký dom.

Už som sa celkom stotožnila s predstavou že tam porodím.

Grace mi sľúbila že bude so mnou celý čas. Som tomu rada. Vstúpila som do domu a odložila som si mikinu na vešiak. Grace ma vrelo privítala a usadila ma za stôl. Som celkom unavená po prvom dni. Takto budem fungovať ešte pár mesiacov. Ráno škola poobede robota. Spokojne som sa najedla obložených chlebíčkov a porozprávala som Grace o celom dni. Vlastne som si spomenula že musím zájsť do obchodu s oblečením. Musím si kúpiť väčšiu podprsenku-hrozne mi narástli prsia. Uf.