NABÚCHANÁ(✔)

3

Som tehotná...

Nabúchaná....

Moja kariéra je preč...

Nie som vrah....

Nemôžem ísť na potrat...

Ako to povedať rodičom?

Všetky tieto myšlienky mi blúdili hlavou. Och....toto je to najhoršie čo sa mi mohlo stať. Mám to malé zabiť? Nie. To odmietam.

Je moja nová súčasť.

Už viem...musím ísť k doktorovi. Ale čo mám povedať vodičovi? "Jéj Harold no...mám vaginálnu mykózu idem na gynekológiu...." alebo : "Musím ísť k doktorovi mám silnú menštruáciu..."

Hahaahhaha aká irónia že už ju viac ako mesiac nemám.

Odkryla dom si tričko. Nič. Žiadna zmena. Zatiaľ je ploché. Čo sa však o pár týždnov zmení.Musím si našetriť peniaze z dalších prehliadok aby som mala šancu uživiť to malé. Som si istá že mama ma vyhodí z domu. Počula som ju keď raz hovorila bratovi, že ak by ma niekto nabúchal letím na ulicu. Ona si že vraj povesť kaziť nenechá.

Vtedy som sa na tom nasmiala...

Myslela som si že som bohvieko múdra. Že mňa nikto nikdy...no proste som si myslela že to bude vždy s ochranou. Aká som bola len hlúpa. Alkohol dokáže všetko. Cítim na lícach horúce slzy akoby mi to všetko došlo len teraz.

Plakala som asi dve hodiny.

Potom mi na dvere zaklopala mama a pýtala sa či som v poriadku. Klamala som. Ako inak. Všetky testy som starostlivo skryla. Rýchlo som sa obliekla a išla som za Emmou. Ona ma snáď pochopí. Mame som povedala že sa vrátim až večer. Cestou som Emma zavolala nech ma počká. Keď som tam prišla opierala sa o dvere. "No čo ako?"bola prvá otázka.

Skrúčene som na ňu pozrela. "Pozitívne všetky tri."povedala som a vzápätí som sa rozplakala.

"Chúďa moje."objala ma. Išli sme do jej izby. Ponúkla mi čaj (ktorý mi mimochodom celkom dobre padol)
"Emma musím ísť k doktorovi aby sa to potvrdilo."zahlásila som. Emma súhlasne pokyvala hlavou. "Ale najprv dopi čaj a utri si tie slzy."podala mi vreckovku. Nahlas som sa vysmrkala. Vďačne som Emmu objala a usmiala som sa. "Budem pri tebe stáť aj keby čo bolo Page. Tým si buď istá."

"Vďaka."šepla som.

V kúpelni som zo seba zmyla zvyšok plaču. Pozrela som sa na seba v zrkadle. Už som vôbec nevyzerala ako nejaký idol. Bola som obyčajné dievča ktorému osud nadelil poriadnu lekciu. Ach jaj. Hurá k doktorovi. Super.

Vykašlali sme sa na osobného vodiča (a aj na moje teórie čo mu povedať) a chytili sme si taxík.

Za ten čas som si obhrýzaním zničila celú manikúru. Zastali sme pred nemocnicou a mne sa trochu podlomili kolená. Som pripravená? Asi nie ale ísť tam musím. Vošli sme dnu a ovanul ten typický stetilný puch. Všetko biele....bože to je strašný stres. Emma ma celý čas drží za ruku. Zastaneme pred dverami ambulancie.

Emma zaklope a ja prižmúrim oči.

Otvorí nám celkom milá sestrička. Vzhľadom na to že je ambulancia prázdna nás pozve dnu. Ja sa fakt celá klepem. To je hrôza. Lekár môže mať asi okolo 40. To je v poho. Nemám náladu na starých dedkov. "Koho nám to čerti nesú! Ktorá z vás je pacientka?"ozve sa lekár.

Nesmelo zdvihnem ruku.

"Dobre ľahni si sem a prosím vyzleč si tričko. Prečo si tu?" S malou dušičkou sa vyzliečiem a ľahnem si. Emma sa povzdivo usmeje. "Som tehotná"poviem a chcem sa od hanby prepadnúť stovky míľ pod zem. "Áááá áka mladá..Blahoželám tak sa na to pozrieme." Pffff. Chvíľu mi prechádzal po bruchu rukami. Potom som si musela ľahnúť na ten špeciálny stôl ,dať si dole nohavičky a rozkročiť nohy(!). Skrátne úplne TRÁPNE.

Emma sa naštastie o niečom bavila so sestričkou a nevšímala si ma.

Pocítila som v sebe niečo divné a lekár mi povedal že je to ultrazvuk.
No pokiaľ viem s tým sa chodí po bruchu... kašlať na to. "Gratulujem! Ste v piatom týždni. Každý mesiac vám stanovím kontrolu. Termín máte 14.10." Pokyvala som hlavou. "Ďakujem vám." Podala som si s ním ruky.

To nebolo to najhoršie čo som musela urobiť. Čakalo ma ešte oznámenie rodičom...