NABÚCHANÁ(✔)

6

O pár mesiacov

Unavene som si ľahla na posteľ. Už mám toho fakt dosť. Ach jaj. S tým obrovským 7 mesačným bruchom sa fakt nedá chodiť. Ráno škola poobede práca. Momentálne preberáme ťažkú látku a ja sa nestíham učiť. Navyše mi pribúdajú strie a ak nechcem aby mi navždy zostali na bruchu musím si ich natierať. Takže väčainu času chodím s natretým bruchom.

Ale je mi to v postate jedno.

Zapla som si telku. Nudím sa pretože Grace odišla na služobnú cestu na tri dni a ja sa naozaj hrozne nudím. Nič nedávajú. Zrazu začujem klopanie na dvere. Ale dokelu! Som strapatá a nepekne oblečená. "Hneď idem!"zakričim. Rýchlo si prečešem vlasy a oblečiem sa. Oblečiem si tričko a legíny a bežím dole. Odhrniem si pramienok vlasov a otvorím dvere. "Dobrý deň čo si želá..."v strede sa zaseknem.

Stojí tam Brian.

Ma otvorené ústa a pozerá sa na moje brucho. "Ja....."kokce. Usmejem sa
Predsa len na mňa nezabudol. Nadýchne sa a srdcervúco ma objíme. "Prečo si ma tam nechala? Prečo si mi nič nepovedala? Milujem ťa Page Johnsonová. Myslela si si že keď zistím že si tehotná sa s tebou rozídem? Nazvem ťa šlapkou? Nie ja taký nie som. Pamätaj. Milujem vás."povie plačlivo. Ostanem v šoku ale aj cez to cítim slzy ktoré mi stekajú po lícach.

Pozerám sa naňho. "Prepáč.."chcem začať ale umčí ma bozkom. Objímame sa pred domom ako starí manželia.

Bola som hlúpa. Pred domom stojí jeho Audi. O chvíľu z neho vystúpi Emma. Aha....už mi začína docvakávať.... Usmeje a kývne mi hlavou na pozdrav. Očarene si obzrie moje bruško a objíme ma. "Sorry ale ja som musela."zašepká. Prikývnem ale mlčím. Pozvem ich dnu stále očarená ich prítomnosťou. Nalejem im čaj a unavene si sadnem. Všetko ma bolí. Opriem sa o stoličku a pustím do rozprávania o mame a tomto mieste.

Keď dorozprávam doprajem si poriadny dúšok čaja.

Emmu pošlem predom hore aby som ostala na chvíľu s Brianom sama. Usmieva sa. Vyjde po schodoch a hlasno za sebou zavrie. Dojato zoberiem Brianovu ruku a položím ju na bruško. Vystrašene sa na mňa pozerá ale po chvíli sa uvolní a začne ho hladkať. Zavrie oči a ruku nechá voľne položenú. Jemne sa usmievam a pozerám sa naňho.

"Emma čaká."

Brian prekvapene zdvihne hlavu a usmeje sa. Kývnem hlavou smerom k schodisku. Pomôže mi vstať a som mu za to fakticky vďačná. Mám totiž pocit že keď vstanem zodvihnem so sebou tašku plnú kameňov.

Tehotenstvo je fakt ťažké