10:44
Natiahnem sa a užívam si jemné lúče slnka dopadajúce na moju tvár. Milujem soboty. Nikam sa nemusím ponáhľať, nemusím sa učiť a môžem len tak relaxovať. Pretočím sa na druhý bok a snažím sa chytiť sen. Netuším o čom sa mi snívalo, no ostal po ňom príjemný pocit. Ešte chvíľku si vychutnávam mäkkú posteľ a potom vstanem. Vyjdem z izby a zisťujem že nikto nie je doma. Otec je v Poľsku kde pracuje, mama má dnes celodennú zmenu a brat prespal u frajerky. Obaja rodičia musia tvrdo pracovať aby mohli zaplatiť byt v ktorom bývame. Brat pracuje v lokáli ako čašník, aj keď viem že sníva o vysokej. Kiežby boli peniaze. Veľmi mu prajem aby sa tam raz dostal.
V kúpeľni si opláchnem tvár a zamierim do kuchyne. Vyberiem z chladničky jogurt a usadím sa na gauči pri starom notebooku. Prihlásim sa na facebook. Nechodím tam často, priateľov mám len pár a nie som veľkou fanúšičkou selfíčok preto mám na profilovke pandu. Trochu dosť detinské ale veľmi to neriešim. Ostatní ma nemajú radi tak či tak.
Oh, 4 nové žiadosti. Will mal pravdu. Stúpne mi popularita. Chvíľku len tak surfujem a potom usúdim že je čas dať sa do poriadku. Umyjem si zuby, učešem si vysoký cop a zatiaľ rozmýšľam čo si oblečiem. Večer už bude trochu chladnejšie, takže si vezmem bundu. Kým sa pripravím, je dvanásť. Do rande ostáva šesť hodín. Čo budem celý ten čas robiť? Rozhodnem sa pripraviť si obed. Do rúry hodím zemiaky a na panvici si vypražím šnicle. Mama sa večer poteší. Je to jej obľúbené jedlo. Moje je losos, no mávame ho raz za pár rokov, keďže je drahý a my nemáme peniaze nazvyš. Jedlo je o chvíľu hotové a celkom sami podarilo. Mama ma vždy učila variť, šiť a tieto typické ženské práce. Očividne sa to vyplatilo. No, šitie mi nejde ani trochu ale s tým varením som spokojná.
Po obede idem upratovať byt, nech aspoň trochu pomôžem mame. Malo by ma to zamestnať na nejaký čas.
16:29
Tak. Byt poupratovaný, ja najedená, a do rande ostáva stále dosť času. Čo keby som sa namaľovala? Chvíľu sa pohrávam s touto myšlienkou. Nikdy som sa nemaľovala a vlastne ani neviem ako nato. No za pokus nič nedám. Z kúpeľne si donesiem nejaké mamine veci, maskaru, tiene a korektor. Hm, tým si asi zakryjem pupáky. Odtieň mi veľmi nesedí, mama je oveľa bledšia. Nuž, ale aspoň som tie pupáky ako-tak zakryla. Nasledujú očné tiene. Vyberiem si tmavý fialový odieň a prstom ho nanesiem na viečko. Príliš tmavý. Podobám sa trochu na pandu z môjho profilu. Nechcem si to rozmazať ešte viac tak to nechám tak. Maskara, nekvalitná, mi zlepuje mihalnice a robí mi na nich chuchvalce. Toto nebol dobrý nápad. Bohužiaľ, moje snaženie trvalo hodinu, takže o pol hodinu musím byť v parku. Na odmaľovávanie nie je čas. Snáď nebude v parku také svetlo a Will si to nevšimne.
Prudko otvorím skriňu a narýchlo si vyberiem obyčajné džínsy a tielko s jeleňom. Nahádžem si do kabelky potrebné veci, v rýchlosti sa obujem a prehodím si na plecia hnedú bundu. Do parku je to asi desať minút, takže nemusím kráčať príliš rýchlo.
18:03
Čaká ma na lavičke. Ako ho mám pozdraviť? Obyčajné ahoj, či objatie alebo bozk?
Nechám to naňho. Pozerá do mobilu, všimne si ma až keď stojím pri ňom.
"Ahoj" usmeje sa a postaví sa.
"Ahoj... Kam pôjdeme?"
"Čo takto prejsť sa po parku a potom môžme zájsť do mekáča" uškrnie sa. Mekáč rozhodne neprospieva mojej postave ale jemu je to očividne jedno. Prikývnem teda a vykročíme.
"Čo si dnes robila?" začne.
"Varila a upratovala dom. Vieš, mama na to nemá čas, kedže je celé dni v práci.. " vysvetlila som mu situácii u nás doma. Možno som príliš odhaľovala svoje súkromie, no Will počúval a vyzeralo to že ho to naozaj zaujíma.
"Moja mama nepracuje vôbec. Živí nás náš otec, vlastní veľkú firmu. Nikdy sme nemali problémy s financiami preto neviem aké to je.." povedal keď som dohovorila.
"Kde vlastne bývaš?" spýtala som sa, uvedomujúc si ako málo toho viem o spolužiakoch.
"Scarmen Avenue...niekedy tam môžme zájsť," pousmial sa na mňa. Prikývla som, celá žiariac. Scarmen Avenue je jedna z najlepších štvrtí mesta. Kde inde by mohol chlapec ako Will bývať?
"Kde bývam ja asi vieš.. Downston," povedala som potichu. Hanbím sa za náš byt. Nachádza sa v škaredom sivom paneláku na ešte škaredšom sídlisku. Popri našom rozhovore sme prišli až ku Mekáču. Pred ním som videla partiu deciek, spoznala som Ricka a Lydiu, ktorí sú z našej školy ale ostatných som nepoznala ani z videnia. Nevyzerali veľmi priateľsky, no Will kráčal rovno k nim. Nemala som inú možnosť než ho nasledovať.
"Čaute," uškrnul sa na nich a smeroval k vchodu. Ja som šla tesne za ním, pozerajúc do zeme. Zastavil nás však hlas Ricka.
"Tak predsa je to pravda? Fakt s ňou chodíš?" povedal posmešne.
"Hej. Večer napíšem." odvetil pevne Will a nadvihol obočie. Rick len prikývol. Trochu som nebola v obraze, no Will to už nespomínal tak som sa ani nepýtala. Vošli sme dovnútra a zamierili k pokladniam.
"Čo si dáš?" opýtal sa ma, prezerajúc si tabule s menu. Smutne som sa pozrela na niekoľko drobných v mojej peňaženke.
"Asi len zmrzlinu."
"Žiadne také, zaplatím ti normálne jedlo," povedal a kým som ho stihla zastaviť už nám objednával. Vzala som svoju tácku a zbadala na nej nuggety, hranolky, colu a nechýbala ani zmrzlina.
"Ďakujem," povedala som keď sme si sadli.
"Nemáš vôbec začo." pousmial sa a pustil sa do svojho cheesburgeru.
19:16
Najedení sme vyšli z Mekáču. Tí ľudia tam stále stáli a upierali na nás oči. Will ma chytil za ruku a preplietol si so mnou prsty. Gesto som mu opätovala. Prešli sme kúsok a keď sme boli asi meter pred nimi, pobozkal ma. Za nami sa ozvali rôzne zvuky - niektoré prekvapené, iné pohoršené. Bozk bol trochu suchý a cítila som uhorku z cheeseburgeru. Will sa na nich otočil a víťazoslávne sa usmial.
"Bože to čo má na očiach? Barbie tiene za euro?" ozval sa za mnou hlas Lydie.
"A tá maskara.." pridal sa niekto ďalší.
"Nevšímaj si ich," šepol a vykročili sme. Mrzeli ma ich slová. Nabudúce sa radšej nebudem snažiť a pôjdem bez makeupu.
Keď sme sa dostali asi do polovice parku, ruku mi pustil. Neviem prečo, asi sa mu už nechcelo ma držať, alebo som snáď mala spotenú ruku? Cestu sme prešli v tichosti. Na konci parku sa ku mne otočil a dal mi pusu na čelo.
"Dobrú noc."
"Dobrú," odvetila som.
Pobral sa smerom na parkovisko a ja zase ku činžiakom. Prehrávala som si niektoré momenty večera - ako povedal Rickovi že mu napíše, ako mi pustil ruku a ako komentovali môj makeup.. ale aj ako ma pobozkal a zaplatil jedlo.. cítim sa zvláštne a zároveň šťastne..
19:43
Odomknem a vojdem do bytu. Zistím že mama spí na gauči, iste vyčerpaná z celého dňa. Na stolíku zbadám zjedenú šniclu. Takže chutilo. Ja som tiež unavená takže idem rovno do sprchy a potom do postele. Netrvá dlho a zaspím.
xx
Ahojte :) chcem vás len poprosiť aby ste si nevšímali menenie času (minulý a prítomný), pri písaní si to neuvedomujem a zistím to až na konci.. :D ak vám to prekáža, veľmi sa ospravedlňujem, budem sa snažiť používať len jeden.
vaša minimal_distance
YOU ARE READING
Fake Girlfriend
Teen Fiction"Urobíš pre mňa niečo?" Obočie mi vystrelilo nahor. Čo už by len Will Trainer mohol chcieť odo mňa? "Uh, no.. dobre a o čo ide?" zahabkala som. "Budeš moja falošná frajerka?"
