Teda tu sedím, dýcham, žijem ako vrakom,
Lebo aj keď svojím zrakom, prechádzam po tvojom tele.
A túžbou svoje slová v báseň v mysli meliem,
Nie pre mňa tečie v tvojich žilách krv, či v očiach slzy.
Moju myseľ oblietajú múzy. A jar,
Za oknami čo ukrytá je a krásy skrýva vraj,
Tá nekvitne 'ni spolovice sťa tá tvoja krása,
Ktorá, hoc som človek, so mnou, ako s plátnom vietor drása.
Teda tu sedím.. čo spraviť iné ?
Môj cit, hoc je plný, len cez slová plynie.
No nie k tebe, ty, s tvárou otočenou.
