Pomalým dažďom dravý lesk oka,
Ľadová voda a ona... mokla.
Horami dáždnikov neživých duší,
Zachytil pohľad, silu dúh tuší...
Stopätnásť stĺpov, zakrylo chuť,
No krytom labilným tiekla sťa 'rtuť.
Prenikal davom, kvapiek, ju nevidiac,
Cítil že vody je stále len viac a viac.
Čistina premoklá vodou, či slzami ?
Spolu tam, tak počul som, zdá sa mi,
Stáli pod nebom spojení ne-náhodou.
