Risk of life

14.kapitola- Mohol som ju zabiť

Darius
,,Vstávaj!" nepríjemný hlas prenikne cez clonu spánku a zobudí ma. Oči však neotvorím, len sa pretočím na druhý bok naznačujúc tak, aby votrelec vypadol.
,,Darius vstávaj! Myslím to vážne!" Tentokrát už rozoznám prítomnosť Aladina. Nevrlo zavrčím.
,,Čo chceš?" precedím pomedzi zuby otázku.
,,Nič extra. Len by ťa možno zaujímalo, že tvoj malý človiečik uteká... Chcel som len, aby si o jej predčasnej smrti vedel ako prvý."
Okamžite precitnem. Vyskočím z postele a nahádžem na seba prvé, čo mi príde pod ruku.
,,Vieš, vážne by si si mohol zohnať nejaké pyžamo. Ja na chlapov nie som, a teda nemám žiadny záujem vidieť tvoju holú riť," poznamená Aladin uštipačne. Rozhodnem sa nevšímať si ho a radšej sa sústrediť na to, prečo ma ten idiot prišiel zobudiť.
,,Kedy ušla?" vystrelím otázku.
,,Pred pár minútami som počul z jej izby hlasy... A potom jej kroky na štrku. Ale je to len človek, dohoníme ju raz dva."
,,Hlasy? A prečo si neprišiel skôr?"
,,Áno hlasy. Prišiel si po ňu náš obľúbený lovec. A skôr? Keby som prišiel skôr, nemohol by som ísť s tebou. Slnko zapadlo až pred chvíľou a ja nemienim zhorieť." Tlmene zanadávam. Tentokrát už Paladina zabijem. Lezie mi na nervy už dlho a teraz si dovolil prísť až sem... Nebyť jeho, Aria by nikdy neušla, o tom niet pochýb. Možno by chcela, ale strach by jej to nedovolil.
Zhlboka sa nadýchnem. Na pomstu bude čas neskôr. Najprv ich musím nájsť.
,,Poď," kývnem hlavou na Aladina a vyskočím z okna. Vďaka upírskym schopnostiam dopadnem na zem ako mačka a Aladin je na tom rovnako. Rozbehneme sa do lesa. Ešte nie je úplná tma, no slnko, ktoré by mohlo upírom ublížiť, už nesvieti, a teda sa Aladin nemá čoho báť. Zastaneme a ja do seba nasiaknem nočný vzduch. Okamžite zachytím Ariinu nezameniteľnú vôňu. Jej krv som ochutnal iba raz, no aj to stačilo k tomu, aby sa mi jej chuť a pach vryli do pamäte.
Bez slova sa znova rozbehnem. Aladina počujem dupotať len pár krokov za mnou. Mierne pridám. Pod nohami nám praskajú popadané vetvičky a šuchoce suché lístie. Kedykoľvek inokedy by som si takýto beh užil, nasával by som vôňu večerného vzduchu a užíval si spojenie s prírodou, no dnes nie. Dnes mám v sebe túžbu po krvi, po pomste za to, že si Paladin vzal to, čo je moje. Znova pridám. Ľudskému oku by som teraz pripadal takmer neviditeľný. Možno by zbadali, ako sa niečo mihlo medzi stromami, no to je tak všetko.
Zrazu, uprostred kroku, stopu stratím. Cúvnem a znova sa ju pokúsim zachytiť, no nepodarí sa mi to.
,,Čo sa deje?" opýta sa Aladin, ktorý ma dobehne presne v tej chvíli, keď si uvedomím, čo sa stalo.
,,Paladin," zavrčím s nevôľou. ,,Používa staré triky..." vzdychnem.
,,Falošná stopa?" Zamračene prikývnem. Paladin musel získať niečo, čo patrilo Arii a nastražil falošnú pachovú stopu. Teraz sa budeme musieť vrátiť na začiatok a začať odznova. Dovtedy nám určite uniknú...
,,Vraciame sa..." Nie je to položené ako otázka, no ja aj tak nevrlo prikývnem.
Namieste sa otočím a rozbehnem sa opäť opačným smerom, s Aladinom za pätami. Keď ho ja dostanem do rúk... Uprostred myšlienok na vraždu bývalého lovca sa zarazím. Nebola to...
,,Ticho!" začujem nenávidený hlas a mám jasno. V sekunde zmením smer a stihnem sa ešte zaškeriť na Aladina. Ten mi úškrn opätuje. Ariin výkrik počul aj on. Pár sekúnd na to sa nám už odhalí výhľad na unikajúcu dvojicu. Aladin ako blesk skočí po Arii, čím mi dá jasný signál, že je lovec iba môj.
Bez zaváhania sa naňho vrhnem, nevšímajúc si Aladinove rozkazy, aby sa Aria nehýbala. V skoku sa mi podarí Paladina zraziť k zemi a streliť mu päsťou do sánky. Hocikoho iného by taky úder uviedol do bezvedomia, ale on to vďaka loveckému výcviku obstál. Namiesto toho, aby sa poslušne nechal zmrzačiť, sa Paladin začne brániť. Aj napriek tomu, že je nevýhodnej pozícii podo mnou, sa mu podarí mi uštedriť zopár rán. V záchvate zúrivosti si však ani nevšimnem bolesť a rany mu s radosťou oplatím. Paladin sa zrazu zaprie nohami a skopne ma zo seba. Okamžite je na nohách a chystá sa útočiť, no je o sekundu pomalší ako ja. Moja noha mu plnou silou trafí hruď a on sa zapotáca. Hneď sa však znova spamätá a vystrelí pravačkou k mojej tvári. Pästi sa úspešne vyhnem a útok mu oplatím. S uspokojením cítim, ako sa jeho nos láme. Ovzdušie náplní čerstvá krv. Uškrniem sa na jeho pokrčenú fasádu a znova sa vyhnem jeho pästi. Jeho útoky prestávajú byť premyslené, začína útočiť bezhlavo, čím mi všetko značne uľahčuje.
Keď si to uvedomí, zatrasie hlavou a pokúsi sa znova koncentrovať. No jeho pozornosť upúta niečo iné.
,,Nina nie!" zvrieskne, akoby ho z kože drali. Chvíľkou nepozornosti sa mi konečne podarí zasadiť mu ranu do spánku a uviesť ho do bezvedomia. Pošúcham si poranené kĺby a otočím sa k dianiu za sebou.
Srdce mi okamžite vynechá jeden úder, pretože zbadám Ariu nehybne ležať na zemi. Pribehnem k nej a nahmatám pulz. Odľahne mi. Aladin ju len omráčil. No môj hnev to neutlmí. Možno ušla, možno urobila hlúposť, za ktorú si podľa pravidiel zaslúži smrť, ale Arii sa nedotkne nikto okrem mňa.
Z červených farieb, ktoré mi pomaly začínali zahaľovať svet, ma vytrhne výkrik ako z hororu. S nevôľou sa otočím od mojej omráčenej problémistky k zdroju nepríjemného, uši-trhajúceho zvuku. Keď zbadám Ariinu kamarátku z klubu, už ani nie som prekvapený. Jej blonďatá hriva vlasov sa mi okamžite spojí s menom, ktoré výkrikol Paladin predtým, ako som ho dostal. Jej vlasy sú vlastne to jediné, čo momentálne vidím, spolu s vystrašeným pohľadom. Zvyšok tváre aj tela úspešne zakrýva svojím telom Aladin, so zubami zaborenými hlboko v jej krku. Keď hneď neprestane, zabije ju. Možno by som ho mal nechať... Otočím pohľad späť k Arii na zemi a Nininu smrť zavrhnem. Nikdy by mi to neodpustila. A aj keď som na ňu neuveriteľne nazúrený, jej nenávisť by som asi nezvládol. Dosť mi dáva zabrať, že sa ma bojí. Snaží sa to síce skrývať, no je príliš jasné, že sa pri pohľade na mňa zakaždým strhne. Jej strach ma bolí. A nechcem si ani predstaviť, čo by so mnou urobila jej zášť.
S neústupným výrazom na tvári teda zamierim k umierajúcej blondínke a jej vrahovi.
,,To stačí, Aladin," odtiahnem ho od nej rovno násilím. Okamžite ku mne otočí hlavu a zavrčí. Jeho oči plávajú v temnote a ústa má zamazané krvou, no ja sa vystrašiť nenechám. Ľadovo mu pohľad opätujem.
,,Stačí," poviem znova a prestanem si ho všímať. Pozriem sa na Ninu. Ledva sa drží na nohách, v očiach má zmätok, strach a všetky príznaky toho, že jej k bezvedomiu veľa nechýba. A skutočne, len sekundy na to sa zvezie na zem. Prevrátim očami. Ľudia... Prečo musia byť takí slabí? Keby som so sebou mal ja seknúť zakaždým, keď na mňa niekto zaútočí, už by som ani nemusel vstávať. Mohol by som v tom bezvedomí rovno ostať.
S vedomím, že nemám na výber sa zohnem po bezvládne telo a prehodím si Ninu cez rameno. S Ariou urobím to isté.
,,Vezmi jeho," kývnem k telu lovca a čakám, kým ma Aladin poslúchne.
,,Prečo si ma nenechal? Mohol som ju zabiť. Teraz bude iba na obtiaž a ty to vieš." Namiesto odpovede len pokrútim hlavou. Nebudem tu vysvetľovať svoje dôvody, zvlášť, keď im sám poriadne nerozumiem. Áno, nechcem, aby ma Aria nenávidela, no prečo je to také dôležité? Prečo ma zaujíma, čo si o mne myslí? Veď je to len obyčajný človek. Chcel som sa s ňou len pobaviť...
Človek možno, ale obyčajný ťažko...
V tomto musím dať svojmu otravnému ja za pravdu.
A pokojne klam ostatným vrátane Arii, ale o zábavu ti nikdy nešlo...
V duchu musím súhlasiť aj s týmto. Nech som Ariu oslovil v klube pre čokoľvek, určite to nebolo pre to, čo som jej neskôr nahovoril. Ale nič iné som jej vtedy povedať nemohol. Sám neviem, prečo som sa s ňou pustil do reči...
Možno ťa očarili jej búrkové oči... Alebo krásny úsmev...
Pokrútim hlavou... Aria je krásna, nad tým uvažovať nemusím. No je veľa krásnych žien. Ani jedna z nich ma však nepriťahuje tak, ako to drobné žieňa. Keď som ju vtedy v lagúne pobozkal, cítil som sa, akoby som znova ožil. Zrazu som bol človek, otrok spaľujúceho ohňa vášne rovnako, ako Aria.
Tentokrát hlavou zatrasiem. To by stačilo. Teraz ma čakajú vážnejšie problémy, ako Ariina príťažlivosť. Teraz pôjde o to, aby som jej zachránil krk pred Groverom.
Dnes bude ešte veselo...
Radšej si pripravte ohňovzdorné gate, dámy a páni... Grover je spiaci drak a vy sa ho chystáte prebudiť...

Oslavujte, pretože som sa s touto kapitolou trápila o jednej v noci... Ale podľa mňa to stálo za to. Čo myslíte vy? Napíšte komentáre, vždy na nimi dokážete potešiť ❤❤❤
Btw, túto kapitolu venujem 29xWereWolfx06 ;-)