Risk of life

39.kapitola- Sestrička

,,Počkaj," zastaví ma Joshua skôr, ako stihnem zmiznúť. Otrávene sa k nemu otočím a pocítim isté uspokojenie pri pohľade na to, ako si šúcha čelo.
,,Bude z toho hrča?" opýtam sa a dúfam v kladnú odpoveď.
,,Nemyslím si. Tá rana až taká silná nebola... Ale to je jedno. Čo sa stalo? Vyzeráš...vytočene," zamračí sa.
,,Opýtaj sa svojho kolegu," odfkrnem a znova sa pokúsim o odchod.
,,Nechoď..." chytí ma za lakeť a znova mi tak zabráni odísť.
,,Čo ti Chris povedal?" hlesne. To, že sa nemusel pýtať, ktorého kolegu mám na mysli, vypovedá o mnohom. Teda aspoň podľa mňa.
,,Prečo sa neopýtaš jeho?"
,,Aria... Ja viem, že Chris vie byť občas nepríjemný... Ale na to si časom zvykneš, v skutočnosti je to dobrý chlap."
,,Vieš to?" založím si ruky na hrudi a opriem sa pohľadom do jeho očí.
,,Hovoríš o tom kamerovom zázname..." vysvetlí si správne Joshua a prikývne. ,,Viem. Vedia o tom všetci. O to ide? Snažil sa z teba Chris dostať informácie?"
,,Aj tak sa to dá povedať," odfrknem.
,,Čo tým myslíš?"
,,Snažil sa ma vydierať cez to, že ublíži Nine... Že ju nechá umrieť. Vieš, nemám nič proti tomu, keď si ľudia stoja za svojím, ale toto je priveľa. Hlavne, že upírov nazývate netvormi, pritom ste horší ako oni," vysypem zo seba všetko jedným dychom a upriem naňho pohľad plný hnevu.
,,Počkaj... Hádam si nemyslíš, že by to naozaj urobil? To by sme nikdy... Musel byť zúfalý. Nehovorím, že je správne, že sa ti tak vyhrážal, len by si nemala veriť, že by sme také čosi urobili... Nikdy by sme neublížili človeku."
,,Povedala som mu, že mu neverím. Ale to je jedno, skrátka to nemal hovoriť. Nechaj ma na pokoji, Joshua. Akonáhle bude Nina v poriadku, odídeme. A len nás skús zastaviť, až potom zistíš, čo je to netvor. Ja totiž človeka zabijem," vychrlím naňho. Samozrejme preháňam. Nikdy by som nebola schopná zabiť. Smrti som mala v živote dosť, nedokázala by som život sama vziať.
,,Prestaň. Nemôžete odísť. Viem, že si myslíš, že upíri až takí zlí nie sú... Počul som ťa, viem, že jedného z nich miluješ. Ale mýliš sa. Oni nie sú dobro. Nie sú schopní lásky. Časom by ťa zabili a Ninu tiež. Nemôžete sa k nim vrátiť."
,,Je zvláštne, že kedysi by som s tebou súhlasila. No ten, kto sa mýli, ste vy. Žila som s nimi len chvíľu, no viem, že pravdu mám ja. Oni nie sú nepriatelia. Možno nie sú nevinní... Nevravím, že nikdy nevzali život, že neubližovali. Ale to aj ľudia. Upíri sú ako my... Len nesú na pleciach väčšie bremeno. Je pre nich nemožné zapadnúť, preto sa schovávajú. No v konečnom dôsledku nie sú zlí," bránim svoju vec.
,,Súhlasí s tebou Nina? Lebo ja mám pocit, že bola celkom rada, keď sme vás od nich dostali," nadvihne Joshua obočie.
,,Nie tak úplne..." priznám. Aký zmysel by malo klamať? Ohľadom tohto pravdu pozná. Je ju vidno na úľave, ktorá vyžaruje z Nininých očí, odkedy sme tu.
,,Tak potom? Upíri zabili jej priateľa. Zdá sa, že ona im nedokázala odpustiť, ako si to urobila ty. Ale aj cez to ju chceš vziať späť."
,,Je pravda, že je tu tá vec s Denisom. Ale vrahom bol Ali a ten je teraz vďaka vám mŕtvy. Nina to zvládne. Je silnejšia ako vyzerá," presviedčam samú seba, hoci tuším, že Nina u upírov šťastná nikdy nebude.
,,Možno je. Možno máš pravdu... Ale to skrátka nezistíme, lebo nikam nepôjdete."
,,Choď do čerta, Joshua," zavrčím a rázne sa otočím k odchodu. Tentoraz sa už zastaviť nenechám.
,,Pokojne pôjdem, ale ty ostaneš tu. Patríš sem!" zakričí za mnou ešte Joshua. Bla, bla, bla... Samé keci. Dostanem sa odtiaľto, aj keby som si mala cestu von vybojovať. Nevedia, aké to je. Majú o upíroch svoju skreslenú predstavu a neuvedomujú si, že sú medzi nimi zlí aj dobrí, tak ako aj medzi ľuďmi. Môžem sa snažiť akokoľvek, nepochopia to. Radšej energiu miniem na to, aby som sa odtiaľ dostala. Ale Joshua mal pravdu v jednej veci. Nemôžem Ninu ťahať so sebou. Aspoň raz v živote sa zameriam na to, aby som ju uprednostnila pred sebou. Je jedno, ako veľmi mi bude chýbať. Zaslúži si mať svoju šancu na normálny život, bez upírov. Pre mňa už cesty von niet, no ona sa ešte na svetlo vydriape. Len musím s odchodom počkať, kým jej bude trochu lepšie. Nechcem jej stav ešte zhoršiť. A keby som odišla hneď, presne to by sa stalo. Zatiaľ jej ani nepoviem, na čo sa chystám. Chcela by ma zastaviť, poprípade ísť so mnou. A to sa nestane. Ona musí zostať. Viem to.
Pred dverami ošetrovne zaklopem a nakuknem dnu. Spokojne sa usmejem, lebo Nina poslúchla moju radu a teraz spokojne odfukuje. Nebudem ju budiť. Novinky jej môžem povedať aj neskôr. Vojdem dnu a potichu za sebou zatvorím dvere. Hoci Chrisovým vyhrážkam veľmi neverím, nechcem nič riskovať. Postarám sa o to, aby Nina dostala, čo potrebuje. Posadím sa na vedľajšiu posteľ a opriem sa o stenu tak, aby som mohla kamarátku sledovať. To dievča bolo dlhý čas moja jediná rodina. Neprežila by som, keby bolo po nej.
,,Môžem s tebou hovoriť?" prekvapí ma hlas od dverí a ja splašene zoskočím z postele. Prebodnem návštevníka pohľadom, ktorý by zostrelil z oblohy lietadlo, no s ním to ani nehne.
,,Tak mohla by si...?" pripomenie mi svoju otázku a kývne na chodbu.
,,Jasné," pokrčím plecami, hoci rozprávať sa s ďalším lovcom je to posledné, po čom teraz túžim. ,,O čo ide?" opýtam sa, akonáhle sú dvere ošetrovne zavreté.
,,O tvoj názor na upírov..."
,,O tom sa nemienim baviť. Dnes už nie," odseknem a pokúsim sa vrátiť za Ninou.
,,Počkaj," zastaví ma lovec a položí mi ruku na plece. Keď ho znova prebodnem pohľadom, ruku zloží. ,,Počkaj, prosím. Nechcem ťa súdiť. Nechcem sa hádať, presviedčať ťa. Práve naopak... Už dlhšie mám pocit, že to, čo robíme, nie je až také úžasné. Že upíri možno nie sú monštrá, za ktoré ich považujeme. Len sa o tom s tebou chcem porozprávať," povie a ja sa nervózne poobzerám. Neverím mu. A okrem toho, nie sú tu na chodbe kamery? Nenechám sa znova napáliť.
,,Prečo by som ti mala veriť? Ak by si naozaj neveril v to, čo ostatní lovci, nehovoril by si o tom takto na verejnosti."
,,Chceš počuť tajomstvo? Na chodbách kamery nie sú. Len na tých dôležitejších. Takže nás nikto nevidí ani nepočuje. Viem, že mi neveríš. Ale ja z teba nejdem vyťahovať tajomstvá, ktoré upíri majú. Len by som rád počul tvoj názor na nich. Či si myslela vážne veci, ktoré si hovorila Joshuovi."
,,Ako...?"
,,Na tamtej chodbe náhodou kamery sú a ja som mal práve službu."
,,Myslela som to vážne," rozhodnem sa povedať pravdu. Z tohto už aj tak nevytiahne nič nové.
,,Naozaj to nie sú vrahovia, však? Majú v sebe ľudskosť..."
,,Presne tak," prikývnem a zvedavo si ho premeriam. Lovec vyzerá, akoby bojoval sám so sebou. Zdá sa, že to myslí úprimne. No vzhľad môže klamať a ja tu nebudem nikomu bezhlavo veriť.
,,Je to divné... Ale začínam ti veriť. Oni... Celý život som vraždil nevinných. Teda aspoň väčšinou. To je...šialené."
,,Asi áno. Čo tým hodláš robiť?"
,,Neviem... Budem musieť ešte všetko zvážiť. Nemôžem si len tak odkráčať, od tohto nie. Byť lovcom, to sa dedí v rodine. Nie je to typ zamestnania, kde jednoducho podáš výpoveď," odpovie lovec, očividne ponorený v myšlienkach. ,,Každopádne ďakujem, že si mi odpovedala. Po tom, čo si dnes zažila s tými dvoma som ani nedúfal, že sa so mnou porozprávaš," usmeje sa na mňa a otočí sa na odchod.
,,Počkaj!" zakričím za ním a on sa na mňa cez plece pozrie. ,,Ako sa voláš?" opýtam sa. Keď už nič, je len slušné, aby sa mi predstavil.
,,Som Damon, sestrička," žmurkne na mňa. Zmätene sa zamračím nad tou prezývkou, no už nemám šancu sa na to opýtať. Damon zmizne za rohom aj so svojou záhadnosťou.

Pravdepodobne nájdete chyby, nejaké tie preklepy, ale som lenivá to teraz po sebe čítať :D
Ak však odignorujeme toto, čo hovoríte na kapitolu? Páčila sa? Čo Damon? Dajte vedieť v komentároch ;)

Zasa raz vám musím poďakovať za nádherné čísla a tiež za prvé miesto vo Vampire. Love you all ♥♥♥