• Nečakaná Zmena [Mavy SK FF] •

1. kapitola

Kovy POV;

Zase ten nechutný zvuk budíka, ktorý ma zobúdza ráno o 6:50, aby som vstal a pripravil sa do školy.

Vstanem a zamierim do kúpeľne. Umyjem si zuby a vyčistím tvár. Pozriem sa na seba do zrkadla a prezerám si svoje akné na tvári. Neznášam ho.

Vrátim sa späť do izby, kde na seba hodím tmavé džíny, biele tričko a moje obľúbené červené Vansky.

Vezmem si z kuchyne banán a sendvič. Vyhodím si na plece svoj batoh, pozdravím rodičov a idem do školy.

Cestou si do uší dám slúchadlá a zapnem si moju obľúbenú pesničku od Imagine Dragons - Roots.

Keď už prichádzam do školy, vidím že pri vchodových dverách stojí Martin Carev aj so svojou partou nafúkaných kamarátov.

,,Čau šprt, máš sa?" zasmeje sa jeden z jeho kamarátov, načo sa do smiechu pustia všetci.
Prejdem okolo Martina do školy, keď mi do nosu udrie vôňa jeho parfumu. Vonia tak krásne a sexy..... Čo ti šibe Kovy? Ty si predsa na dievčatá a nie na chalanov! A ešte nie na takého blbca s egom menším než húpací koník. Zavrtím hlavou a vydám sa smerom k mojej skrinke.

Po vyučovaní, sa dozvieme že ideme na 3 týždne do LA. Ale to až o mesiac. Neskutočne som sa tešil, dokým mi (a Martinovi) učiteľka nepovedala že v lietadle a na izbe musím byť s ním.

Bol z toho rovnako otrávený ako ja. Po ceste domov ma za plece chytila čiasi ruka, zdrapila ma za lem trička a tresla rovno do stromu za mnou.

,,Aha, šprt. Čo nového si sa nám dnes naučil?" posmešne sa na mňa pozrel jeden z Martinovej party. Boli tam všetci okrem neho.
,,Pusťi ma!" zahučal som na neho.
,,Ale, ale. Šprtovi sa nepáči ako s ním zaobchádzame?" ešte raz sa zasmial a chytil ma za krk.

Ak ma bude ešte chvíľu takto držať, tak asi dostanem astmatický záchvat. Ten mám už odkedy som bol malý.

Začnem sa pomaly dusiť, a on sa stále smeje ako psychopat.
,,Prosím...pusť...ma." snažím sa mu odlačiť ruku ale márne.

Z čista jasna sa za neďaľekým kríkom objaví Martin, chvíľu sa pozerá na scénu pred sebou, no potom zakročí.

,,Daniel, pusti ho! Čo nevidíš že nevie dýchať?!" zahučí na neho Martin a on ma v okamžiku pustí. Daniel sa na neho neveriacky díva, zatiaľ čo Martin sa pozerá na mňa ako sa snažím nájsť si svoj inhalátor. Keď ho konečne mám, vložím si ho do úst a stlačím ho.

Po 5 minútach konečne dokážem dýchať normálne, no ešte stále sedím na zemi, opretý o strom. Martinova partia odíde no on neodchádza.

,,Si v pohode, Kovy?" prvýkrát v živote mi povedal mojou prezývkou a nie tým blbým šprtom. Pozriem sa na neho a zahľadím sa do jeho krásnych zelených očí.

,,Ano, som." odpoviem a odtrhnem pohľad od tých nádherných očí. Vystrie ruku, a nabáda ma aby som mu ju chytil. Chytil som ho a mnou prešlo snáď milión elektrických iskričiek. Pomôže mi postaviť sa na nohy a ja sa poďakujem.

,,Ďakujem ti, Martin. Za záchranu. Skoro som umrel." poviem a on sa zasmeje. Asi sa za chvíľu roztopím. Je neskutočne zlatý. Usmejem sa tiež a rozlúčime sa. No predým ešte poviem: ,,Možno to v LA nebude až také zlé."
,,Možno nie." povie a zahľadí sa do mojich modrých očí. Naposledy sa usmeje a každý sa vydáme svojou cestou.

Keď som si večer ľahol, jediné na čo som mohol myslieť bol Martin a tie jeho úžasné oči a úsmev.

Takže ja dúfam že sa vám 1. Kapitola páčila. Ja som si jej písanie nesmierne užila. Aj tak viem že som to otrasne napísala. Dúfam že vás táto story bude baviť. Zatiaľ čauky..💕💕