• Nečakaná Zmena [Mavy SK FF] •

Desiata

Martin's POV:

Práve sme vyšli z kina kde sme boli na rodinnom filme Kamoš obor. Kájovi sa to veľmi páčilo a bol veľmi rád že som ho na ten film vzal, pretože už dávno to chcel vidieť.

Na dalšie miesto som ho chcel vziať do McDonaldu pretože z tadiaľ miloval cheeseburger s hranolkami. Vzali sme to skratkou cez park a stretli sme mojich kamarátov. Kovy pustil moju ruku a zastal.

,,Lenka nám povedala všetko." prehovoril Daniel. Pozeral som sa mu rovno do očí a videl som to sklamanie v jeho očiach.
,,Martin, ja už pôjdem." ozval sa Kovy a snažil sa odísť no Marek ho zastavil. Mal som chuť ho dobiť na mieste zato že sa ho už len dotkol.

,,Takže si skurvený gay?!" zakričal Daniel.
,,Som! A je mi jedno čo si o mňe budete myslieť! Milujem ho a nehodlám ho opustiť kvôli vám!" zakričal som mu rovno do tváre.

Daniel sa priblížil ku Kovymu a vrazil mu.
,,Prestaň! Ešte raz sa ho dotkneš a zabijem ťa!" zahučal som a rozbehol som sa po ňom no Marek a Andrej ma chytili. Držali ma zatiaľ čo ja som sa bránil a snažil sa vykrútiť z ich zovretia.

Sledoval som ako Daniel mláti Kovyho. Kopal ho do brucha a tresol mu hlavu o betón. Ja som kričal a horúce slzy mi stekali po tvári. Nakoniec skončil a pristúpil kumne bližšie:
,,Ak sa s ním neprestaňeš rozprávať, tak sa postarám o to aby si bol takou nulou ako je on." ukázal prstom na dobitého Kovyho. Nakoniec ma pustili a ja som sa rozbehol ku Kovymu, ktorý tam ležal v bezvedomí. Chytil som jeho tvár do mojich dlaní a snažil sa ho zobudiť.

Zavolal som záchranku a o 5 minút boli na mieste kde sme sa nachádzali. Celý čas čo sme išli sanitkou som ho držal za ruku a plakal som. Keď sme už boli v nemocnici a lekár prehodnotil jeho stav mi oznámil že Kája musí podstúpiť operáciu pretože má krvnú srazeninu v bruchu.

Čakal som tam celých 5 hodín. Nakoniec zamnou prišiel doktor a oznámil mi že sa im podarilo srazeninu odstrániť a že Kovy je hore a pýta sa na mňa.

Vkročil som do jeho nemocničnej izby a sadol si na jeho posteľ. Chytil som ho za ruku a rozplakal sa znova.
,,Tak strašne sa ti ospravedlňujem Kájo, je to všetko moja chyba!" povedal som a so zaslzenými očami som sa pozrel do jeho tváre.

,,Hej, nieje to tvoja chyba, ale ich. Ja sa na teba nehnevám Marťo. Milujem ťa a nič na svete to nemôže zmeniť. Rozumieš? Nič!" povedal a ja som sa usmial.
Nahol som sa k nemu a nežne som ho pobozkal tak aby som mu neublížil.

,,Tiež ťa milujem."

Ja dúfam že sa vám časť páčila. Dala som si záležať tak ma nezdissujte za chyby.😂
Zatiaľ čauky...💕💕