Štvrtá

1.1K 56 2
                                    

Kovy's POV;

Keď som sa ráno zobudil, Martin už vedľa mňa neležal.

Spomenul som si na včerajšiu noc a čo sa stalo. Chytil som sa za pery a ešte stále som cítil tie jeho na mojich. Bol som rád že to cítil rovnako.

Postavil som sa a obliekol som si tričko. V byte rozvoňiavala praženica. Vstúpil som do kuchyne a Martin stál pri sporáku.

,,Dobré ráno."
,,Dobré ráno, Kovy."
,,Nakrájam zeleninu?"
,,Ak chceš tak môžeš."

Zo skrinky pod umývadlom som vytiahol dosku na krájanie, umyl zeleninu a krájal som.
Počas krájania som sa spýtal Martina; ,,Pamätáš sa čo sa stalo včera?"
,,Nie."
,,Aha, ok."

*pustite si song*

Sklamane som sa vrátil späť ku krájaniu papriky.
Zrazu sa okolo môjho pásu obmotali čiesi ruky a niekto ma bozkával na krk. Bol to samozrejme Martin a popritom sa smial.
,,Ty si myslíš žeby som mohol zabudnúť na ten najlepší moment môjho života?" povedal.
Otočil som sa smerom k nemu a zahľadel som sa do tých nádherných očí čo tak milujem.

Nakoniec to bol on kto spojil naše pery v jedno. Bozkával ma na bradu a čeľusť. Bozkávali sme asi pol hodinu, počas ktorej sme sa stále dotýkali. Nakoniec sme sa od seba aj tak odtrhli a dlho si hľadeli navzájom do očí.

Potom sme sa naraňajkovali. Pozreli sme si komédiu Mike a Dave zháňajú baby a potom sme sa rozlúčili.
,,Tak ahoj zajtra v škole."
,,Ahoj. A ako to s nami bude?"
,,Pôjdeš so mnou na rande?"
,,To myslíš vážne?"
,,Smrteľne."

Zasmial som sa a odpovedal; ,,Pôjdem veľmi rád."
Usmial sa a pobozkal sa som ho. Obmotal si svoje ruku okolo môjho pása a ja okolo jeho krku.
Nakoniec sme sa aj tak museli rozlúčiť a ja som odišiel.

Cestou domov som stále myslel len na Martina. Jeho dokonalá vôňa, vlasy, oči a pery. Nedokázal som myslieť na nič iné. Zrazu my cinkol mobil na upozornenie správy. To bude mama, pomyslel som si. No nebola to mama.

Bol to Martin a napísal; Chýbaš mi😞❤, a ja som odpísal; Ty mne tiež😢❤, pretože to bola pravda. Už teraz mi chýbal a to sme není spolu asi 20 minút.

Keď som dorazil domov, rodičia neboli doma. Na lístku stálo že odišli na týždeň na dovolenku, no nehneval som sa. Chcel som byť s Martinom.

Tak som mu napísal či nechce zajtra u mňa spať, kedže v utorok máme v škole voľno. S návrhom súhlasil a dohodli sme sa že ku mne o 5 príde.

Zohrial som si cestoviny a do pohára nalial Sprite. Po večeri som sa osprchoval, umyl si zuby a obliekol som si boxery.

S myšlienkami čo by sa zajtra mohlo s Martinom stať som prenikol do ríše snov.

Takže dnes nový diel! Rozhodla som sa s písaním pokračovať. Niekto mi aj písal že to moc urýchlujem ale to je zámerom. Takže dúfam že sa vám príbeh zatiaľ páči. A už sme prekročili hranicu čítaní 200+, začo som nesmierne rada. Takže dúfam že ste si užili túto časť a zatiaľ čauky...💕💕

• Nečakaná Zmena [Mavy SK FF] •Tahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon