Jedenásta

638 43 15
                                    

Kovy's POV:

*o 4 mesiace neskôr*

Všetko bolo tak ako malo byť. S Martinom sme tvorili dokonalý pár a to že sme gayovia vedela už celá škola. Jediní ktorí nás odsudzovali boli Martinovi bývalí kamaráti a ex frajerka.

Taktiež sa ukázalo že na škole je viac gayov ako my dvaja s Martinom. S jedným takým som sa začal rozprávať. Volá sa Adam a chodí o triedu nižšie. Začal mi písať asi pred mesiacom a dosť zlaté správy, ktoré by sa Martinovi asi nepáčili.

Síce sme boli dokonalý pár, no asi pred týždňom sme sa prestali vídať a ja netuším vôbec prečo.

Pred poslednou hodinou ma Martin zastavil.
,,Ahoj, prepáč že sa ti v poslednom čase nevenujem ale mám plnú hlavu školy. Čo keby som ti to dnes vynahradil?" spýtal sa ma.
,,No ja myslím že je to skvelý nápad." povedal som.
,,Super!" odvetil a pobozkal ma na líce.

*neskôr večer*

Pripravil som popcorn a pitie. Martin bol načas u mňa a tak sme rozhodli pozrieť si film.

,,Počkaj, zabudol som ho hore v izbe, hneď som späť." povedal som a vybehol hore.

Keď som sa vrátil, Martin držal v rukách môj mobil.
,,Čo to robíš?"
,,Tvôj úsmev je jednou z mojich najobľúbenejších vecí."
,,Martin, vráť mi ho!"
,,Kdo si to s tebou píše? Prečo si mi toto spravil?!" zakričal na mňa.

,,Prestaň! Preháňaš, dobre? Je to len kamarát."
,,Veď ty si ma podviedol!"
,,Čože?! Ja som nič také nespravil! Nikdy by som ťa nepodviedol!"
,,Prečo si vymýšlaš?"
,,Ja nemôžem zato že ty už žiadnych kamarátov nemáš!" povedal som, no v momente som si zakryl ústa dlaňou.

,,Martin...ja, pr-"
,,Aha, okej, fajn. Zbohom!" zakričal, vzal si kabát a po ceste von tresol dverami. Oprel som sa o najbližšiu stenu a rozplakal sa. Horúce slzy mi stekali po tvári a ja som sa v duchu preklínal zato že som nechal odísť to jediné dobré čo som v živote mal.

Martin's POV;

*o týždeň neskôr*

Dny bez neho boli ako more bez vody. Každý večer som zaspával so slzami na tvári. Nedokázal som bez neho ani dýchať. Prečo som si ja len hlupák nenechal vysvetliť ako to vlastne bolo.

Teraz som ho každý deň vídal s tým Adamom ako sa smejú. A pripadal som si ako vzduch. Proste si ma vôbec nevšímal. A moje srdce to bolelo najviac.

Večer som robil prácu do školy keď zazvonil zvonček. Kedže som bol sám doma, musel som ísť otvoriť. Za dverami stál Kovy.

Keď som ho uvidel moje srdce urobilo salto a začalo biť rýchlosťou svetla. Jeho vlasy boli dokonalo nagelované a akné ktoré zvyčajne zdobilo jeho tvár, tam už nebolo. Zapozeral som sa do tých očí v ktorých som sa už nespočetne krát stratil.

Bez slova som kývol hlavou aby vstúpil dnu. Sadol si na gauč v obývačke a pozrel sa namňa.
,,Dáš si niečo na pitie?" spýtal som sa zo slušnosti.
,,Vodu." povedal a mierne sa usmial. Alebo sa mi to len zdalo.

Odišiel som do kuchyne a do pohára mu nalial vodu. Vrátil som sa späť,  vodu postavil pred neho a sadol som si vedľa neho s odstupom.

,,Načo si prišiel, Kovy?" spýtal som sa.
,,Martin, ja," začal, ,, chcel by som sa ti ospravedlniť zato čo sa medzi nami stalo. To čo som povedal s tými priateľmi som vôbec nemyslel vážne. Vážne sa ti veľmi ospravedlňujem. A čo sa týka Adama, povedal som mu že o neho nemám záujem, pretože som zamilovaný len do jedného chalana. A ten sedí predomnou. Ja a Adam sme len priatelia. Vážne ma to mrzí." povedal a smutne sa na mňa pozrel.

Už som to nemohol vydržať a pritiahol som ho za tričko do vášnivého bozku. Bol plný citov. Vyjadrili sme ním všetko čo sme v poslednej dobe cítili.

,,Mám to brať ako odpustenie?" zasmial sa Kovy a ja som ho začal bozkávať na jeho slabom miestečku. Bolo to tam kde sa čelusť stretáva s uchom, na ľavej strane krku.

Jemne zavzdychal a odtiahol sa

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Jemne zavzdychal a odtiahol sa.
,,Milujem ťa. Povedal som ti to už niekedy?"
,,Asi len raz či dva razy." zasmial som sa. ,,Tiež ťa milujem, zlato."

Dlhú chvílu sme sa na seba pozerali, no nevydržali sme to a začali sa bozkávať. Pretože sme jeden druhého potrebovali. A to bolo to najdôležitejšie v tom okamihu.

Po 4 mesiacoch sa hlásim, a som späť! Neviem či ešte vôbec niekto prečíta túto kapitolu, ale tak uvidí sa. Taktiež som premýšľala že začnem písať jednodielovky o Mavy. Takže kto je rád že som späť nech okomentuje a dá vote! Milujem vás💜 P.S. Klaine😍😍

• Nečakaná Zmena [Mavy SK FF] •Where stories live. Discover now