The Joker

I.

Kathreen P.O.V.
Cŕŕŕ Cŕŕŕ Cŕŕŕ
Ráno ma zobudil najotravnejší zvuk na svete, môj budík. Po 5 minútach som zo seba skopla perinu. Keď som si sadla, moje bosé nohy sa dotkli studenej podlahy. Vošla som do kúpeľne, spravila rannú hygienu a jemne sa nalíčila. Pery som si pretrela jahodovým leskom a vymenila môj čierny piercing v pere za biely. Moje dlhé bielo-sivé vlasy som nechala voľné padať na môj chrbát. Obliekla som si čiernu puzdrovú koženkovú sukňu nad kolená, k tomu biele tričko s dlhým rukávom a na ruku som si dala čierne hodinky. Obula som si čierne lakované lodičky, obliekla kabát a vzala kabelku. Zobrala som kľúče od môjho auta a vyrazila do novej práce.

V rádiu hrali moju obľúbenú pieseň. Cesta do práce trvalá cca 15 minút. Trochu som sa bála, veď predsa nové prostredie, nový pacienti a kolegovia. Vystúpila som z auta, pred dverami kliniky som sa nadýchla a až potom stlačila kľučku. Vošla som do budovy a hľadala kanceláriu riaditeľa. Okolo mňa tlačil ošetrovateľ na vozíku chlapca zo zelenými vlasmi v zvieracej kazajke. Zastavila som ošetrovateľa, ktorý ho tlačil. Ten chlapec sa na mňa stále pozeral a usmieval sa. Bolo mi to nepríjemné, ale musela som sa niekoho opýtať. ,,Dobrý deň, mohli by ste mi povedať kde nájdem kanceláriu riaditeľa?"
,, Samozrejme, pôjdete rovno, potom zabočíte do ľavá, potom stále rovno, prídete na chodbu a posledné dvere v pravo."Ošetrovateľ sa na mňa milo usmial. Úsmev som mu opätovala. Išla som tak ako mi hovoril a zastala až pred dverami riaditeľa. Pred kanceláriou som zaklopala a po tichom,, Ďalej." Som vstúpila dnu. ,,Dobrý deň, ako Vám môžem pomôcť?" Usmial sa na mňa asi 50 ročný riaditeľ sanatória. ,, Dobrý deň, som Kathreen White nová psychichiatrička." ,,Oh ano, tu mi to podpíšete." Podal mi papier a pero. Načmárala som tam svoj podpis a vrátila mu ich. ,, Budete mať na starosti 3 pacientov, chcem Vás upozorniť na pána Thopsona. Ste jeho 30 psychiatrička a.." ,, Čo sa s nimi stalo?" Bolo neslušné mu skočiť do rečí ale musela som vedieť čo sa stalo. ,, Všetky sa doňho zamilovali, museli sme ich prepustiť. Dufam, že sa to s vami nebude opakovať. V dnešnej dobe je ťažké nájsť psychiatra, ktorý by chcel pracovať v našej liečebni." ,,Toho sa nemusíte báť. A prečo nemal psychiatrov?",, Odmietal snimi komunikovať. Ale teraz späť k praci.Takže teraz máte prvé sedenie s pacientom, len si neviem spomenúť s ktorým. Všetky potrebné papiere máte v kancelárii. Vaša kancelária má číslo 394." ,, A to je kde?" Začal mi vysvetľovať ako sa tam dostanem a potom sme ešte riešili nejaké papierovačky.,, Veľa šťastia.",, Ďakujem, do videnia." ,,Do videnia." Potom som zavrela dvere a vydala sa dlhov chodbou do mojej kancelárie kde by ma mal čakať prvý pacient.