XVI.

1K 71 0
                                    

RÁNO- deň pred odchodom do Gothanu
Zobudil ma zvuk dažďových kvapiek narážajúcich do okien. Postavila som sa z postele a prešla k oknu, kde som pozorolava ako male kvapôčky  vody padajú na studený asfalt. Škoda, že nepršalo včera. Dážď ma vždy dokáže upokojiť. Oh, včera som nebola schopná niečo urobiť. Stále som rozmýšľa nad Alexom, a tým hlúpym rozhovorom, kvôli ktorému to všetko začalo. Nenávidím sa za to, že som súhlasila a musela klamať osobe, ktoré pre mňa znamená viac ako si chcem pripustiť. Oh, som hrozný človek. Znovu som si frustrovane vošla rukami do vlasov. Divím sa, že po včerajšku ešte nejaké vlasy mám. Ešte v pyžame som prišla do kúpeľne, pozrela som sa do zrkadla, ale hneď som svoj pohľad odvrátila. Nedokázala som sa na seba ani len pozrieť. Urobila som rannú hygienu a bez jediného pohľadu do zrkadla som odišla naspäť do spálne, aby som sa prezliekla. Zišla som  schodami do kuchyne, kde som si urobila raňajky a uvarila čierny čaj. Keď som do jedla, zobrala som špinavý riad, dala ho do drezu a následne ho umyla. Ked som skončila, vzala som do rúk prázdne krabice a vošla s nimi do spálne, aby som si zbalila oblečenie. V spálni som zapla rádio. Spievala som si pesničku, ktorú práve hrali a prešla k môjmu šatníku. Otvorila som prvú krabicu a dala do nej moje tričká a rifle. Pozrela som sa na hodinky, bolo niečo po pól 2. Tak som sa išla najesť. Po obede som sa vrátila naspäť do spálne a začala  baliť ďaľšie oblečenie..,,Oh, kedy som stihla nakúpiť toľko oblečenia?" Pýtala som sa samej seba. Nikdy som si nevšimla, že mám toľko šiat, aj keď ich skoro vôbec nenosím. Znova som sa za pozerala von oknom. Prší už celý deň a ešte ani na chvíľku neprestalo. No nič, aspoň bude potom dobrý vzduch. Otvorila som okno na vetračku a išla dobaliť posledné kúsky oblečenia, ktoré ostali v mojom šatníku.
O 5 hodín neskôr
Konečne som zavrela poslednú krabicu s oblečením. Jediné, čo som si nezbalila bolo oblečenie, v ktorom budem zajtra cestovať. Nechala som si čierne rifle s dierami na kolenách, sivé pásikavé tričko, riflovú bundu, spodné prádlo, ružové ponožky a čierne martensi. Oblečenie som si položila na stoličku ku posteli. Pozrela som sa na mobil, bolo niečo po 8 večer. Rozhodla som sa ísť dole do obývačky, cestou som sa zastavila v kuchyni, aby som sa napila vody. Do pohára som si naľiala vodu a mobil položila na jedálenský stôl. Prázdny pohár som dala do drezu a vošla do obývačky. Sadla som si na gauč a do ruky vzala ovládač. Zapla som telku a znudene prepínala kanály. Až som natrafila na kanál, kde dávali môj obľúbený seriál. Vikingovia. Práve to začínalo a ja som mohla znovu počuť ten úžasný začiatok, ktorý na tom seriáli najviac milujem.

V druhej časti som sa postavila z gauča a prešla k veľkému oknu, vďaka ktorému som mala výhľad na tú nádheru. Búrka bola v plnej sile. Ozývali sa hlasné rany hromu a blesky osvetľovali tmavú oblohu, na ktorej nebolo vidno ani jednu hviezdu.

 Ozývali sa hlasné rany hromu a blesky osvetľovali tmavú oblohu, na ktorej nebolo vidno ani jednu hviezdu

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Sledovala som tú nádheru, ktorej som sa tak strašne chcela dotknúť. O pár minút sa znova ozvala hlasná rana, ktorá však nebola spôsobená hromom. Bol to zvuk rozbíjajúceho sa skla, ktorý bol z horného poschodia. Pomalými krokmi som sa vybrala hore po schodoch. Prešla som všetky izby, až som sa dostala do mojej spálne, ktorá bola na konci chodby. Keď som otvorila dvere, môj zrak hneď padol k rozbitému oknu. Pod ním boli kúsky skla. Na podlahe pri posteli, ktorá bola oproti oknu bol veľký kameň. Ale ako sa dostal až sem hore? Opatrne som prešla k oknu a dávala pozor, aby som náhodou nastúpila na sklo. Keď som bola pri okne pozrela som sa dole, ale nikto tam nebol. Zrazu som cítila horúci dych na mojom krku a handričku na mojom nose. Snažila som sa od neho dostať preč, no keď sa mi začali zatvárať oči vedela som, že to bude zlé. Posledné, čo si pamätám bol blesk, ktorý preťal celú oblohu a potom som videla len tmu.

Nobody's of view
Bezvládne telo Kathreen padlo do rúk muža celého v čiernom a s úsmevom na perách. Muž so strašidelným úsmevom sa začal nahlas smiať, pretože vedel, že Kathreen je už len jeho. Bol ňou posadnutý do takej miery, že to došlo až k takému zvrátenému činu, mal ju konečne vo svojej náruči, či sa jej to páči alebo nie.

❄❄Máme tu ďalšiu časť tohto príbehu⛄ dúfam, že sa vám páči⛄ ďakujem za ⭐ a komenty💙 ste úplne úžasní💙❄❄

The JokerWhere stories live. Discover now