The Joker

IX.

Usmiala som sa ,,Ahoj Joker." Sadla som si oproti nemu a celého si ho prezrela. Zelené vlasy vyčesané dozadu, biela košeľa s dlhým rukávom zakrývala celú jeho hornú časť tela, čierne nohavice obopínali jeho nohy a tie hrozné biele topánky , ktoré dostanú pacienti v sanatóriu. Aj napriek tomu vyzeral dobre.,, Ako sa cítiš bez kazajky?" Opýtala som sa ho stále s úsmevom. ,, Skvelé- Znova sa usmieval tajomné a strašidelné-Prečo ju vlastne nemám? Veď hovorili , že to budem mať na všetkých sedeniach." Povedal s nechapajúcim pohľadom. ,,Pretože som im povedala aby ti ju dali dole. Si môj jediný pacient, a chcem aby si sa na mojich sedeniach cítil dobre. Určite je tá kazajku nepohodlná.",,Prečo som tvoj jediný pacient? Veď si mala mať troch."Keď spomenul mojich bývalých pacientoch znel nahnevané ,, Mala, ale jeden už odišiel, druhého preradili ku inému psychiatrovi- postavila som sa zo stoličky a prešla za neho, rukami som chytila jeho ramená a jemne ho masírovala, pod mojím dotykom sa celý uvoľnil, zavrel oči-a to len preto aby som sa mohla venovať tebe." Za šepkala som mu do ucha. V tej chvíli keď môj dych narážal na pokožku na jeho krku sa mu zrýchlil dych. ,,Hmmmm." Bolo jediné čo povedal. Musela som sa usmiať nad tým ako reaguje na moje dotyky a blízkosť.
,,Ako sa cítiš v sanatóriu?" Opýtala som sa stále masirujúc jeho ramená. ,,Tak nesťažujem sa, ale bolo už aj lepšie." ,,Ako dlho tu si?" ,,2 mesiac plus niekoľko dní, neviem to presne." Stále mal zavreté oči a užíval si dotyk mojich rúk. ,,Ako si sa dostal do tochto sanatória?" Vážne ma to zaujímalo, nikde sa to v spise nepíše. ,,Neviem, ráno som sa zobudil už v ,mojej izbe' " Všetko mi povedal rýchlo ako by nad tým ani nepremýšľal. ,,Prečo odmietaš komunikovať s psychiatrami?" ,, Nerozumejú mi, nikto mi nerozumie. Teda až na teba." Chytil moje ruky tými svojím a pritiahol si ma bližšie k sebe, tak že som ho objala rukami okolo krku. ,,Oh Kathreen, bude to úžasné." ,,Čo bude úžasné?" Opýtala som sa nechápavo. ,, Bude to úžasné." Stále opakoval ako to bude úžasné, ale ja neviem čo ma byť úžasné. A asi sa to ani tak skoro nedozviem. Po tom už stale len opakoval ako to bude úžasné. ,,Hm Joker, mala by som ísť sedenie skončilo." Pustila som ho a vzala si veci zo stola. Bola som na seba nahnevana, že som sa nedozvedela viac. Vždy sa musí niečo pokaziť. ,,Ahoj zlatíčko." Usmial sa na mňa s tým zastrašujúcim úsmev na ktorý som už zvyknutá. ,,Ahoj Joker." Milo som sa usmiala a odišla z kancelárie. Pred kanceláriou stáli dvaja ošetrovatelia ,, Do videnia." ,,Pekný deň, Kathreen. " Obaja sa na mňa usmiali. Vyšla som zo sanatória a išla cez parkovisko až k môjmu autu. Kedže mi zrušili druhého pacienta tak už idem domov. V kabelke som hľadala kľúče od auta. Znova som mala pocit ako by ma niekto sledoval. Už je to pár dní čo mám pocit, že sa to deje. Všetky myšlienky som vypustila z hlavy hneď ako som našla kľúče. Naštartovala som auto a vyrazila domov.

❄❄Dnes sa mi podarilo napísať ďalšiu časť, je dosť nudná ale nič viac ma nenapadlo⛄ tak dúfam, že sa vám bude aj tak páčiť⛄ a ďakujem za ⭐a komenty⛄ stále ma to teší, že sa vám môj príbeh páči⛄❄❄