Mysterious

Chris

OBRÁZOK HORE TOM

Blue's pov.

Zazvonil mi budík ,s otvrávenousť v hlase som zavrčala a vypla ho .Pomaly som sa vytrepala z postele .Išla som do kúpeľne umyla si tvár,zuby  a vyčesala si vlasy .Dnes je piatok ,konečne som sa dočkala.Hodila som na seba sivé tepláky a rozťahaný tiež sivý sveter.Vlasy som si nechala rozpustené ,schmatla som svoju školskú tašku a išla som dole .

Tomi bol už hore ,čo bolo dosť divné .Zvykne vstávať keď som už na ceste do školy . Bré ráno . povedal plný energie . Netuším ako to robí každý deň je plný energie a bolo to už dávno, čo som ho videla vážneho . Ahoj. Poviem unavene narozdiel od neho . Čo si sa zle vyspala? Usmeje sa na mňa . Ha-ha-ha veľmi vtipné . poviem sarkasticky a prekrútim očami .

Unavene si sadnem vedľa neho za barovú stoličku a oložím si hlavu n ostrovček ,ktorý máme v kuchyni. Álé sestrička, pretože som taký dobrý brat dnes ťa odveziem do školy . Povedal posmešne ,lebo vedel ,že ja auto nemám . Dobrý brat niesi. povedala som hnusne ,aj keď som vedela ,že klamem. Neklam sestrička . Pozrie na mňa pobavene. už iba pri pohľade na neho mi je do smiechu ,lebo vždy keď sa naneho pozriem spomeniem si na všetky trápne a aj vtipné chvíle s ním . Vyprskla som do smiechu . Fajn vyhral si . Poviem nakoniec. Tak sa mi to páči a teraz sa choď ubuť, lebo ťa tu nechám . Povie a začne bežať na chodbu . Postavím sa a idem za ním ,obujem si moje staré špinavé botasky ,zoberiem si kľúče od domu a potom som ho už len nasledujem do jeho auta.

Chris' pov.

Dnes som sa zobudil neskôr .Myslím ,že dnes žiadna prechádzka lesom nebude . Vyšuchtal som sa s postele, hodil na seba  prvé čo som chytil  a išiel do kúpeľne, aspoň nijako sa posnažiť upraviť môj ksicht a vlasy. Po 10 minútach som bol hotový . Dnes idem s prednými dverami od domu a úplne inou cestou akou zvyknem .

Vyšiel som z dverí a poobzeral sa po okolitých domoch .Nikdy som sa nezoznámil s našimi susedmi ,ale moji rodičia sa poznajú so skoro každým na tejto ulici. Susedom z domu napravo práve stálo pred domom auto a v ňom bol chalan asi v mojom veku . Keď v tom sa otvorili dvere od domu a z nich vyšla ... BLUE.

BLUE bývala vedľa nás a ja som si to celý ten čas nevšimol preboha som vlkodlak mám vyvinutejšie zmysly ako človek a JA som si nevšimol ,že vedľa nás býva Blue ...moja Blue . Ale prečo nasadala do auta tomu chalanovi ? Toto ma nasralo . neviem kto to je ale už teraz ho nemám rád a to som ho iba práve zbadal . Č-čo keď s ním chodí ? Dala mu pusu na líce musí s ním niečo mať . Krv vo mne vrela a keby som sa neukludňoval asi by som tam už bol a mlátil by som toho kokota. Po chvíli naštartoval a oni odišli . Asi ju vezie do školy . Zavrčal som a začal kráčať tým istým smerom ako auto ,v ktorom bola Blue.

Blue's pov.

Vyšla som z dverí  a nasadla do Tomiho auta .No to ti trvalo  . Povedal otrávene. Len o 5 minút dlhšie ako tebe, panebože  chudáčik môj . začala som ho ľutovať . Len to odignoroval . Odveziem ťa aj domov  nemusíš chodiť . Pozriem sa na neho s radosťou ,aspoň sa vyhnem Sebastianovi a otravnej dlhej ceste domov. Ďakujem ti. Dám mu pusu na líce . Máš začo . Len nad ním prekrútim očami  a pozriem sa pred seba .

Tomi zatiaľ naštartuje,  neďaleko nášho auta stojí postava. Asi náš sused. Skúsim sa na neho lepšie pozrieť ,keď v tom sa auto pohne a ja sa môžem lepšie prizrieť človeku ,ktorý býva asi vedľa nás . Nikdy ma veľmi nezaujímalo kto sú a ani ako vyzerajú naši susedia, ale tento mi niekoho pripomínal . Pozrela som sa  mu do tváre ... Chris.

Tak Chris je asi náš sused . Len som sa krátko zasmiala a pozerala som ďalej pred seba ,až kým sme neprišli ku škole . Odpášem sa  a pozdravím sa Tomimu ,potom už len zabuchnem dvere od auta a zamierim do tej hnusnej budovy zvanej škola . Aspoň ,že je už piatok .

V strede  poslednej hodiny začalo liať. Bola som rada ,že ma Tomi vezme domov ,ale stále mi vŕtalo hlavou to s Chrisom ,asi sa ho proste spýtam ,ale až po hodine .

Zazvonilo vďaka bohu . Pobalila som sa a išla von čakať na Toma . Bola som tu jediná ,aspo- to som si myslela, zrazu  na mňa niekto prehovoril.

 Ahoj. Povie potichu Chris a postaví sa vedľa mňa ,asi ani on nemá dáždnik a išiel pešo . Veď som ho ráno videla preboha som vážne blbá ,ale teraz je príležitosť sa ho to spýtať . Keď niekto zatrúbil ,obzrela som sa za zvukom, môj brat . Už pre teba prišiel priateľ. povedal smutne Chris. NA to čo povedal som sa rozosmiala a snažila som sa zo seba dostať jednu zmyslu plnú vetu . O-on ? N-nikdy . T-to je môj brat. Konečne to zo seba vysúkam  a prestanem sa smiať . On iba zahanbene pozerá pred seba . Aha . Povie zahanbene.

Usmejem sa .Stále prší, hodíme ťa domov? Spýtam sa ho, takto  zistím či pri nás býva a aj ho tu nenechám stáť, pretože to vyzerá na dlhú búrku. Poškrabe sa za krkom . Nóóó neviem . povie neiste. Ale poď nebude nám to vadiť a  máme spoločnú cestu nie ? presviedčam ho . Tak fajn . Povie nakoniec a usmeje sa . Usmejem sa naspäť . Ale nechápem ,prečo zaparkoval tak ďaleko toto mi robí naschvál .

Chytím Chrisa za ruku a začnem bežať, najprv nevníma, ale potom začne bežať tiež . Nasadli sme dozadu do auta . Ú ségra ty sa nezdáš prvý týždeň v škole a už si si niekoho našla .doberá si ma Tomi .Ale zavri hubu prosím ťa ,sme kamaráti .odbijem ho .Zatiaľ ségra zatiaľ . No nevadí kam to bude ehmm ... Chris,som Chris. Takže Chris kam to bude? Bývam hneď vedľa vás takže tam . Tomi sa usmeje  . Dobre ,ale musíme ísť cez hlavnú a tam budú určite zápchy, keďže prší takže si tu pobudneme, cesta sem mi trvala pol hodinu namiesto 5 minút. povie a zapne rádio .

V pohode mám tu notebook. Vytiahnem si notebook z  tašky.Ako inak .Povie Tomi a prekrúti očami aj keď som mu nevidela do tváre vedela som to . Sadla som si bližšie k Chrisovi ,čo znamená na stredné sedadlo a dala mu jedno slúchadlo . Ten si ho zobral a pustila som nijaký film aj keď je mi jasné ,že ho nedopozeráme .Mala som opretú hlavu o Chrisovo rameno keď Tom oznámil ,že sme už tu . Zaklapla som notebook a vybrala si slúchadlo z ucha .Odložila som ich do tašky .Kým sme prišli prestalo pršať .Vystúpila som z auta a natiahla sa . Predsa sme si tam posedeli asi trištvrte hodinu . Ďakujem vám. Povedal Chris potom ako vystúpil . Ale v pohode kámo aj nabudúce . žmurkne na neho Tom . JA sa na neho usmejem . Keď bývame tak blízko seba prečo nebudeme chodiť do školy spolu ?  spýtala som sa ho . Najprv vyzeral prekvapene ,ale potom sa potešil .  Jasné prečo nie . Usmial sa . Každé ráno tu o pol  ôsmej ,začíname v pondelok . Povedal natešene  .Jasné no ale už pôjdem musím sa ešte učiť . poviem s pobavením keď ho vidím takéhoto natešeného . V pohode čau . .Ahoj. Odzdravili sme sa a každý sa vybral svojim smerom, do svojho domu, pri dverách som ešte zastala a pozrela sa na Chrisa ,tiež na mňa pozeral. Začervenala som sa myslím ,že sa mi začína páčiť .