Doba Temna [1] Nekromant

4. Dávajte si pozor na havrany

Mág, ktorého nazývali Nekromant mlčky a bez pohnutia stál na okraji čistinky, ďaleko od stromov, a predsa ho nikto nevidel. Jeho výzor sa od jeho poslednej vraždy takmer nezmenil, stále mal kapucňu a úplne rovnaký čierny odev, tentokrát mu ale tvár skrývala strieborná maska, nebol ozbrojený a na pleci mu sedel havran, rovnako tichý ako jeho pán.

Tento cudzinec s pobaveným úškrnom pod maskou, pozoroval skupinku mágov, ktorý sa na noc zložili k veľkému stromu, neďaleko Dvojzubca. Pozoroval ich a hodnotil, odhadoval komu sú skutočne verní a prečo kráľ poslal práve ich.

Rýchlo pochopil, že s mohutným chlapom, ktorého nenazvali inak ako Underlee bude mať veľa práce, ak príde na boj. Taktiež si prečítal jeho myšlienky, ale nedokázal z nich nič usúdiť, pretože jediné na čo myslel boli ženy a alkohol.

Obe ženy - zjavne sestry - ho vôbec nezaujali, a z muža, ktorého oslovili Nathaniel sa mu dvíhal žalúdok.

Ich vodca - zrejme ten čiernovlasý muž - ktorého málokedy oslovili, ale vždy ho so šomraním poslúchli, sa mu pozdával najviac. V boji by mohol byť obstojný súper, ak sa mu podarí svoju družinu priviesť až do Erevath de fei. Ak nie, tak ho bohužiaľ precenil.

Havran na jeho pleci roztiahol krídla a ďobol mu do látky kapucne, na čo jeho pán zavrčal. V rovnaký moment čiernovlasý vodca zdvihol hlavu a zadíval sa presne na miesto, kde Nekromant stál. Temný mág skamenel ešte viac. Vedel, že ho mladý čarodejník nemôže vidieť, na to boli jeho kúzla prisilné, napriek tomu čiernovlasý tušil, že je niečo zle.

,,Evger ena fara veth," zašomral si mág pre seba a obrátil sa k havranovi, ktorý si už vyžadoval jeho záujem. ,,Sleduj ich a nos informácie o ich pohybe mne, Ekhartovi alebo Lambertovi. Zapoj do tejto úlohy aj všetky havrany v okolí. Chcem vedieť o každom ich kroku, boji, rozhovore. Zapamätaj si toho, čo najviac."

Temný mág opäť otočil hlavu k ich vodcovi, ktorý neustále pozeral na to isté miesto. ,,Silnejší ako sa zdá," zopakoval si opäť Nekromant pre seba a ustúpil k tieňom stromov.

***

,,Voltaire! Na čo sa, dočerta, pozeráš?!" skríkol Nathaniel tesne po tom, ako do Aesira hodil prázdnu koženú nádobu na vodu.

,,Na nič," odvetil mu starší mág a sklonil oči naspäť k sedlovým vakom.

,,Kto drží prvú hliadku?" zaujímal sa Aric, kým popíjal z vlastnej čutory a pomaly sa začínal dostávať do bujarej nálady.

,,Ty určite nie," štekla jeho smerom Arianne. ,,Už teraz sa ti motá jazyk."

,,Drž hubu, Reyen!"

,,Ja držím prvú hliadku," zastavil ich hádku v rozkvete Aesir. ,,O druhej zobudím Ereteina."

,,Prečo mňa?"

,,Lebo ťa nemá rád," objasnila mu Calia.

,,Nikto ťa nemá rád," opravila ju sestra.

Aesir sa do ich hádky nezapojil, len mlčky sedel a sledoval tichý les. Stále mal pocit, že ho niekto pozoruje a niekde v hĺbke duše videl zvláštne ľadovo modré oči. Nepamätal si, že by ich niekedy predtým zazrel.

Sestry Reyenové sa pomaly ukladali k spánku pod svoje dlhé plášte, s hlavami zloženými na sedlách, Aric Underlee stále popíjal a falošne si pospevoval akúsi starú pesničku, pravdepodobne vulgárnu verziu uspávanky. Nathaniel sa ukladal so šomraním, keďže sa mu podarilo prehrať hádku so sestrami a zožal od všetkých smiech.

,,Neopováž sa ma zobudiť skôr ako o druhej, Voltaire!" varoval ho ešte tesne pred tým ako sa zabalil do plášťa a začal polohlasno chrápať, na čo sa Arianne rozosmiala a Aesir nepochyboval o tom, že sa na druhý deň Nathanielovi ešte poriadne vysmeje aj za toto.

Čoskoro zaspali aj obe ženy a Aricovi odkväcla hlava, keď načínal druhú čutoru. Aesir zostal sám, napriek tomu, že mu to tak vôbec nepripadalo. Stále cítil ako sa mu do zátylku zapichávajú cudzie oči. Otočil sa a zadíval sa na tmavé siluety stromov, ale jediný živý tvor, ktorého uvidel bol havran, pozorujúci ho z najnižšej vetvičky.