DONUTS.

2;

Do kufra som hodila posledné tričko a privrela kufor. Musela som si naň sadnút', aby sa mi ho podarilo zavrieť. Viem si predstaviť, ako budú vyzerať tie kúsky, keď ich z neho vyberiem.
,,Alex?"
,,Áno, mami?"
,,Poď už, vlak na teba určite nepočká." zakričala mi a ja som do rúk uchopila svoj plastový pásikavý kufor. Posledný krát som prešla pohľadom po svojej izbe a vybrala sa dole.

Mama už ma netrpezlivo čakala pred autom. Keď ma zbadala, zobrala mi z ruky kufor a dala ho do kufra. Nastúpila som na miesto spolujazdca a na kolená som si položila svoju čiernu kabelku.

,,Máš všetko?"
,,Áno mami"
,,Peniaze? Občiansky? Mobil? Nabíjačku?" vypytovala sa ďalej.
,,Mooom, mám 17 nie 7" povedala som so smiechom.

O pár minút sme prišli na hlavnú vlakovú stanicu tu v Bristole. Mama vystúpila spolu so mnou a vybrali sme sa na stanicu. Odprevadila ma až ku vlaku, ktorý mal namierené do Londýna. Videla som v jej očiach slzy. Preto som ju silno objala a zašepkala: ,, Veď idem len na mesiac, nie na celý život." ona sa len usmiala, vtisla mi bozk na čelo a posledný krát ma silno stlačila v jej náručí.

,,I love you, mommy" povedala som jej a nastúpila do vlaku. Našla som svoje miesto a pohodlne sa usadila. Mama stála pred vlakom až pokiaľ sme sa nerozbehli. Ešte mi rukami naznačila srdiečko a potom som ju stratila z dohľadu. Po pár minutách mi zablikal telefón.

Dúfam, že sa mi ozveeš hneď ako prídeš. Každú jednu info, zážitok, vec chcem vedieť a prediskutovať! A nezaľúb sa, aby si mi tam náhodou neostala.
Already miss u.

Okrem mojej mamy mi bude chýbať ešte pár ľudí, s ktorými som zvykla tráviť každý jeden deň. Najdôležitejší z nich bola Camille, moja najlepšia kamarátka. SMS-ky od nej mi vždy vykúzlili úsmev na tvári a zaistili mi o 100% lepšiu náladu. Rýchlo som naťukala odpoveď, zastračila do telefónu slúchadlá a oprela sa čelom a zaprášené sklo vlaku. Hľadela som von oknom všímajúc si kultúru miest, ktoré náš vlak míňal.

Chvíľami som rozmýšľala, či rozhodnutie ísť brigádovať tak ďaleko od domova bola tá správna voľba. Vedela som však, že rozdiely v brigádnickych platoch doma v Bristole a v Londýne sú jedným slovom obrovské. A kedže medzi moje najbližšie plány patrilo rozhodne kvalitné štúdium v Amerike, peniaze sa mi jednoducho zišli.

Moje oči zaregistrovali pár kvapiek, ktoré sa v malých skupinkách kĺzali po hladkom povrchu okna. Dážď na mňa vždy pôsobil upokojújuco. Niet divu, že som po pár minútach prikryla svoje oči mojimi viečkami a vrhla sa do ríše snov.