DONUTS.

9;

,,Tu máš, ty hviezda," s úsmevom som z mojej first aid kit vybrala vyprošťovák a podala ho Can.

,,Sheesh, ty si poklad! Odkiaľ berieš takéto rady? Za posledný týždeň si ma trikrát zachránila pred nechcenou opicou."

Pred očami mi prebehli všetky tie chvíle, keď som takto musela pomáhať samej sebe a jej tiež, z oveľa horších situácii. Alkohol sme zvládali dobre. Nenávidela som vidieť mamu zničenú.

,,Neviem, drsná partia?" prehodila som s falošným smiechom a radšej to ďalej nekomentovala.

,,Vieš, aký je dnes deň?"

,,Can, ja som to včera tak neprehnala ako ty, držím prehľad o tom, aký je dnes deň."

,,Haha, very funny. No, si teda pripravená vstávať zajtra o 2:30?"

Len som na ňu zaškúlila a rozbehla sa dole. Cestou som vzala farebnú mašľu do vlasov, Simone to vždy mala rada.

Dnes som mala na starosti oddelenie s cukríkmi. Postavila som sa teda za pult a pripla menovku ako vždy. O chvíľu už prišla aj Can, vyzerajúc o 1000% lepšie ako po zobudení. 

Pohľadom som zavadila o stánok oproti so sladkým pečivom. Skvelé, dnes má službu on.

Zachytila som jeho arogantný úsmev. Len som prevrátila očami. Môj pohľad však prekryl niekto úplne iný. Cole.

Na mojich perách sa roztiahol široký nie veľmi atraktívny úsmev. Vybehla som spoza pultu a silno ho objala.

,, Dobré ráno" prehodil predtým, ako mi na pery vlepil sladkú pusu. Len som sa usmiala a bez slova sa postavila naspäť za pult. Keď tak nad tým premýšľam, Cole si ma nezaslúži. Nie, že by som ho nemala rada alebo nedaj bože využívala. Skôr nie som veľmi typ na chodenie, nikdy som nebola. Alebo som možno len nenašla človeka, ktorý by bol pre mňa stredom. Stredom života. Stredom pozornosti. Stredom všetkého. A aj keď ma to bolí povedať, ani Cole ním nie je. Je skvelý, ale nemôžem povedať, že keď odídeme, upadnem do depresie. 

Ešte predtým, než som otvorila kasu, som pod náporom  cudzieho pohľadu zdvihla ten svoj. Thames, of course. Prezeral si ma bez akejkoľvek hanby. 

Keď som zbadala malú copatú ryšavku, prechádzajúc vchodovými dverami, úsmev sa mi znovu rozlial po tvári. Musela som pôsobiť ako na drogách. Milujem toto malé, úžasné stvorenie. 

,,Ani sa nemusím pozrieť do tých dvier, viem, že ide Simone. Podľa toho tvojho zbožného pohľadu." ozvalo sa z druhej strany a ja som sa musela pousmiať. Pohľadom som zavadila o Justina, rovnako usmiateho. 

,, Nie som sama, čo to dievčatko zbožňuje." usmiala som sa na neho. Vymenil si so mnou ďalší úsmev a žmurkol.