Môj Vojak

37. Silná dávka spomienok

Časť venujem : LucyDolinsk
Dúfam, že sa bude páčiť ^-^.

,,Ellie, ja.."

,,Jane povedz mi to! Potrebujem vedieť kto to je! Zobrali ste mi kus môjho života. Viac než pól roka spomienok! Čo mám robiť, keď ani moja najlepšia kamarátka mi nepovie pravdu!"

,,Gavin, chlapec, ktorý ti pomotal hlavu. Chlapec, ktorý je vojak. A chlapec, kvôli ktorému si skončila v nemocnici. Viac ti nemôžem povedať."

,,Fajn" poviem a výjdem z domu.

####

,,Jane s Johnom a malou dnes prídu na obed, prosím buď na nich milá, aj keď ste pohádané" povie mi mama zatiaľ čo drtím Call of Duty MW3.

,,Fajn"poviem namrzuto a ďalej sa pozerám na Eiffelovku, ktorá padá.

Počujem iba povzdych a dvere na mojej izbe sa zatvoria.

###

,,Ellie! Poď Jane s Johnom prišli!" Zakričí mi mama a ja jej odkričím.

,,Už idem"

Zdá sa mi to alebo sa toto už odohralo?

Keď idem po schodoch zrazu zaseknem sadnem si a ruku si dám na ústa.

Takto ma mama volala na moje 17 narodeniny, aby som zišla dole, pretože babka s dedkom mi prišli zagratulovať. Poobzerám sa a vidím všetko ako som prišla do obývačky a vrhla sa do dedkovho náručia.

Bolo to akokeby som sa vrátila do svojej vlastnej spomienky. Čo sa to sakra deje.

,,Ellie...no ták, Ellie!" Niekto so mnou trasie, ale ja sa stále pozerám na to čo sa stalo takmer pred rokom.

Viem, že žiadny maturitný ples nebol, Devon. Friendzone. Plyšový jednorožec. Jane mi oznamuje, že je v tom.

Pozriem sa na dotyčného-Jane.

,,Na niečo som si spomenula!" Poviem a postavím sa. Všetci sa na mňa šokovane pozerajú.

,,Myslím, že si začínam spomímať" poviem a poobzerám sa okolo. Zrazu sa postavím a utekám do našej obývačky.

,,Tu! Presne tu stál dedko, keď mi gratuloval. A tu bola čokoládová torta, ktorú milujem viac než čokolvel alebo kohokoľvek na tomto svete. Tu si stála ty, mami a fotila si nás." Poviem a pobehujem po izbe ako blázon. Blázon, ktorému sa vracia pamäť.

,,Cesta do školy. Nabúranie do chalana. Do Gavina." Poviem jeho meno a mama zhíkne.

,,Stretla som ho v obchode, keď ma Jane poslala kúpiť malej plienky. Stretla som ho a prestavil sa mi. To dáva zmysel. Keď mi povedal jeho meno, spomenula som si na to ako mi hrá v ušiach pesnička od Sie a David Guetta- Titanium. Nabúram doňho a som prekvapená z toho, že mi nenadával. Prestavil sa mi."

,,Nie, nie. Nepotrebuješ si naňho spomenúť. Nemôžeš." Povie otec a ja som prekvapená.

,,Vy mi chcete zobrať viac než pól roka spomienok?" Opýtam sa a všetci mlčia.

Vydýchnem nechápavo a v zúfalstve. Obujem sa a idem do jednej kaviarni. Milujem, keď si môžem dať capuccino, keď ma niekto naštve alebo mám stres. Káva mi pomáha.

Hneď ako si sadnem na známu stoličku tak príde ku mne čašníčka. Keď jej poviem moju objednávku iba sa jemne usmeje a odíde.

Ako mi môže spraviť toto moja rodina? Zobrať mi spomienky. Kto je Gavin? Prečo mi o ňom nechcú povedať?

Moje myšlienky preruší čašníčka, ktorá mi donesie objednávku.

,,Renné!" Zakričí nejaký hlas a čašníčka zamrzne v pohybe.

,,Ahoj láska!" Povie čašníčka menom Renné chlapovi a hodí sa mu okolo krku.

,,Prekvapil si ma! Čo tu robíš?" Opýta sa ho a ja potom už nepočúvam. Usmejem sa nad nimi. Dúfam, že aj ja si raz nájdem niekoho, kto ma bude milovať ako ten chlap tú čašníčku.

Odpila som si z kávy a zrak som mala upretý do dreveného stola. Jeden z dôvodov prečo som milovala túto kaviareň bolo, že sa tu dali požičiať knihy. Nadomnou bola veľká polica kníh a tak som si jednu zobrala a čítala som. Okolo sveta za osemdesiat dní od Verneho?
Nič lepšie si neviem ani predstaviť. Keď mal John asi tak 9 rokov, dostal túto knihu od rodičov, aby sa naučil lepšie čítať. Ale kedže bol lenivý čo mu zostalo do teraz, tak ju ani neotvoril. Zato ja som ju čítala stále.

,,Ale, ale. Niekomu nestačila veľká dávka kofeínu v nemocnici?" Opýtal sa ma známy hlas.

Zdvihla som hlavu a uvidela som Dylana.

,,Ahoj, čo ty tu?" Opýtam sa ho a usmejem sa.

,,No kedže je výkend a škola je až za deň, tak som sa išiel poprechádzať. Ale videl som ťa cez okno, tak som ti prišiel povedať aspoň Ahoj" povie a usmeje sa. Je rozkošný!.

Celý čas sme sa rozprávali, smiali a ja som si myslela, že možno môj princ na bielom koni sedí priamo predomnou. Tak ho budem volať, môj princ alebo? Kašľať na to, je to iba Dylan.

Bola som s ním aj na večeri, kedže som bola hladná. Veď som nemala ani ten obed. Rozlúčila som sa s ním objatím a vykročila som smerom domov.

Pohmkávala som si melódiu piesní a potkla som sa. Tak toto bude bolieť. Čakám na silný náraz, ale som na niekoho hrudi. Žeby som sa vrátila v čase a nabúrala som do toho chalana ako sa len volal.... Geron? Gelin? Jáj už viem Gavin.

Pozrem sa hore a uvidím ho.

,,Musíš byť viacej opatrná, Ellie" pokarhá ma a usmeje sa na mňa.

,,Prečo mi nikto nechce povedať kto si?" Opýtam sa a som nahnevaná.

,,Bude lepšie ak to nebudeš vedieť, Ellie" povie.

,,Čože? Prečo?" Opýtam sa.

,,Veľmi sa pýtaš, Ellie."

,,Prečo mi hovoríš Ellie? Tak mi hovoria iba priatelia, ty si iba... vlastne neviem, pretože som stratila pamäť" poviem a ironicky sa zasmejem.

Ale on mlčí.

,,Raz si spomenieš. Jedného dňa áno a potom" pozriem mu do očí, keď ma chytí za ruky a dopovie ,,Budeš patriť iba mne. Budeš iba moja, Ellie. Nikoho iného len moja."

To čo mi povedal mi zastavilo dych.

,,Prečo by som nemala vedieť, kto si?"
Vyzvedám, ako inak.

,,Sú veci, ktoré nechcem, aby sa ti vrátili do pamäte. Nie vždy som sa choval správne."

,,Ako ti môžem veriť?"

,,Ver mi, že ja ťa nikdy neprestanem milovať. Nikdy" povie a pobozká ma na čelo. Jeho pery sú jemné a teplé.

Pripomína mi to ďalšiu spomienku. Listy. Odchod. Bozky. Jeho bozky. Bolesť v hrudníku. Blondínka. Kríky. Schovaná v kríhoch. Láska. Bolesť. Jazvy. Au.

Odtiahne sa a odíde. Nechápavo sa pozerám na jeho vzdiaľujúci chrbát a napadá ma jediné.

Milovala som tohto chlapca?

######

Ahojté! Je tu nová časť. Myslím, že ešte bude jedna časť a ptm epilóg. Nechcem to naťahovať a nenapadá ma nič čo by som mohla dať do ďalších častí, aby ich vyšlo 40-sať. Dúfam, že sa vám bude páčiť, aj keď to bolo písané narýchlo a zatiaľ papa. Ďakujem za krásne komentáre k minulej časti. Potešilo ma to veľmi.

-with love, Ammi  <3