,,Zoe!" utekala som za svojou neterou po detskom ihrisku. Mamičky ostatných detí nadomnou pokrútili hlavou. Toto dieťa je plné energie.
,,Mám ťa!" zakričala som a zdvihla som ju do vzduchu. Nemôžem uveriť, že oslāvy už 4 narodeniny. Keď prídem cez prázdniny domov, vždy idem s ňou von a tentokrát to nebolo inak. Za tie roky som si spomínala, ale menej než som čakala.
,,Čo budeme robiť teta Ellie? Pôjdeme na zmrzlinu?" opýtala sa a ja som sa zasmiala.
,,Predchvíľou si jednu dolízala. Nemôžem ti dať ďalšiu. Čo by si povedala na to, žeby sme išli pozrieť do hračkárne toho veľkého macíka?" opýtala som sa ona sa sa usmiala a už ma ťahala smerom ku hračkārstvu.
Vytrhla sa mi z tuky a ja som za ňou tekala. Skoro spadla, ale zachytil ju nejaký muž.
,,Och ďakujem." povedala som a chytila som ju za ruku.
,,To je v poraidku." povedal hlas, ktorý mi bol známi. Zrazu som si na všetko pamätala.
Pozrela som sa na muža a videla som......MÔJHO VOJAKA.
#the end#
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Môj Vojak
RomantizmUPOZORNENIE! Tento príbeh som písala v roku 2015 cez leto. Mala som vtedy trinásť rokov a veľmi bujnú predstavivosť s hroznou gramatikou. Príbeh som sa neodvážila prečítať po rokoch, pretože je to taký neskutočný c r i n g e , že nechápem ako sa...
