Zas a znova

1.kapitola

"Je tu voľné?"

Spýtala sa ma teta staršieho veku a ukázala na sedadlo oproti mňa, ja som len prikívla. Ona sa posadila a hneď sa zapozerala do okna. Ja som sa zababušila do sivého štrikovaného svetra lebo dosť silna klíma je pustená v tomto vlaku. Nechápem načo je pustená v januári. Pokrčila som plecami a tiež sa zapozerala do okna. Vonku miesto toho aby bol krasny biely sneh je len hnusné blato, ktoré splýva s tou tmou vonku. Tieto večerné cesty domov ma prestávaju baviť, ešte ktomu samú. Alex sa rozhodla ísť na gymnázium. V poslednom čase sňou niesom bohvieako v kontakte. Venujem sa viac učeniu a čítaní kníh. Zmenila som sa. Už niesom to dievča plne energie, ktoré by vyskušalo všelijaké tie šialené veci. Trošku aj ľutujem toho čo sa stalo, svoj prvý sex som chcela mať s láskou môjho života. Očividne som sa splietla. Začala som sa inak obliekať, obmedzovať jedlo, začala som si na tvár nanášať jemný make up a prefarbila som si vlasy na hnedo. Chcela som úplnu zmenu. Už mám 19 tak bolo na čase. Povzdychla som si, vytiahla mobil a aj slúchatká. Medzi tým ako som ich rozmotávala sa na mňa teta pozrela.

"Koľko že máš rokov?"

"19"

Ona sa na mňa usmiala.

"Aj ja mám 19 ročnú dcéru, strašne mi ju pripomínaš, a čo že takto neskoro cestuješ?"

"Chodím na konzervatórium do Bratislavy tak teraz sa na víkend vraciam domov, a vy?"

"Práca"

Pokrčila plecami.

"Aha"

Usmiala som sa na ňu a išla si pichnúť slúchatká do uší ale zas ma prerušila.

"Prečo si sa rozhodla pre konzervatórium?"

"Lákalo ma strašne herectvo"

"Jáj tak, a už si aj niekde hrala?"

Ja som prikívla a pichla si slúchatká do uší, potom do mobilu a pustila si Youth. Znovu som sa zahladela von z okna a nevnímala realitu.

Doma

Postavila som sa pred dvere a išla ich otvoriť ale došla mi esemeska, tak som ju najprv skontrolovala. Operátor. Dalo sa čakať. Hneď som skontrolovala aj čas. 00:17. Lepší už byť nemohol. No nič. Otvorila som dvere a vstúpila dnu. Zateplené čižmy som položila do rohu a kabát zavesila na vešiak. Aj tu v domácnosti sa toho dosť zmenilo. Filip už skončil s mafiou a našiel si niaku normálnu prácu. Sarah sa knám nasťahovala a pomáha mamine s domácimi prácami. Filip zas robi tie chlapské veci keďže otec je furt na služobkách. Išla som do mojej izby, tá sa nezmenila, ostala furt tak jak si ju pamätám, a ani ju moc nechcem meniť. Tašku som hodila na stoličku a isla si dať pyžamo. Navliekla som na seba nočnú košelu a zalahla do postele. Nechcem moc spať, v poslednom čase sa mi snívajú sny s Martinom. Pozvdychla som si. Hovorí sa že väčšinou sa snívaju sny otom načo myslíme. No ja naňho nemyslim. Ani nechcem. Ubližil mi moc. Na takeho idiota je najlepšie zabudnúť. Zavrela som oči a zaspala som.

Ráno

Zobudila som sa na rachot vonku, ktorý robil sused. Posadila som sa popreťahovala ruky a pretrela oči. Spod postele som si vytiahla zateplené papučky a vsunula do nich nohy. Keď som vošla do kuchyne tak na stole boli pripravené croasanty s kakaom. Do hlavy mi udrela spomienka.
Spomenula som si nato ako som sa zobudila u Martina vedla croasantov a kakaa. To kakao som na seba vyliala. Zasmiala som sa. Nie. Pokrutila som hlavou a sadla si za stôl. Pustila som sa do croasantov. Ale vôbec som nerozmyšlala nad tým že to možno neni pre mňa. Zo spálni vyšla mamina.

"Ambík, ty už si doma?"

Otočila som sa naňu a s plnou pusou som jej odpovedala.

"Ako vidíš"

"Teraz ráno si došla?"

"Nie"

"Jáj, a aká bola cesta?"

Sadla si za stôl a odpila mi z kakaa.

"Taká jak vždy, zima vo vlaku"

"Veď si mala budnu nie?"

"Kabát, ale vo vlaku sa mi ho nechcelo zas obliekať"

"Vedela si že tam bude zima tak načo si si ho vyzliekla?"

Pokrčila som plecami a vyjedala omrvinky zo stola.

"Inak kde je Filip?"

Spytala som sa jej.

"Išli niekam so Sarah"

"Kam?"

"Netuším"

Ja som pokrútila hlavou a dojedla croasant. Postavila som sa od stola a napustila si čistú vodu.

"Nič nové zo školy?"

"Nie, ponúkli mi jednu rolu v divadle ale inak všetko pri starom"

Prikívla a bola ticho.

"No, a vy máte čo nové?"

"Tiež je všetko pri starom ale mame take menšie prekvapenie"

"Akee?"

"Uvidiš keď dojde Filip so Sarah"

"Dobre, dobre"

Išla som do kupeľky a umyvala si zuby. Pozerala som sa do zrkadla a spomalovala som. Za mnou som videla niaky tieň. Pozrela som sa viac k zrkadlu a bol to Martin. Prudko som sa otočila, no nikto tam nebol. Zavrela som na chviľu oči a potom ich znovu otvorila.

"Tento deň začína byť čím ďalej zaujímavejši"

Povzdychla som a pokračovala v umývaní zubov.

O pol hodinu neskôr

Sedela som na stoličke zababušena v deke, pila horúci čaj a pozerala sa von oknom a zas som sa zamýšlala. Prečo bol vtedy taký? Prečo sa tak ku mne zachoval po tom všetkom? Ako sa teraz má? Čo robí? Má niaku frajerku? Ako sa mu darí? Je ešte v niakom gangu? Ach. Už ani ten biely snech nechce sadať na zem, ani sa mu nečudujem, po zemi chodí samá faloš, klamstvá, pretvárky, nenávisť a žiarlivosť. Pokrútila som hlavou a zasmiala sa. Je to celkom vtipné že ho mam rada aj po 3 rokoch. Ale keby sa chcel znova priateliť tak ho surovo odmietnem, nebude mi on ubližovať a potom sa za mnou plaziť. Nie. Niesom niaka hračka. Mal šancu. Prepásol ju.

"Ahojtee"

Počula som niekoho ako kričí z chodby. Znelo to ako Sarah. Odpila som si z čaja a položila si ho na stôl. Vošla som do kuchyne a tam som videla Sarah s Filipom ako idu s nakupnimi taškami.

"Ambeer"

Zakričala a hneď s aku mne hrnula s otvorenou náručou. Ja som sa pousmiala a objala som ju. Hneď nato sa ku mne hrnul aj Filip. Ten ma objal z boku a postrapatil mi vlasy.

"Ahoj princeznička"

Buchla som ho do pleca a zamračila sa. No hneď nato som sa usmiala.

"Tak čo nové"

Spýtali sa ma naraz.

"No ništ, a vy?"

Sadla som si na stoličku a pozrela sa na nich. Filip so Sarah sa na seba pozreli a pritiahli sa k sebe.

"No"

Filip načal a Sarah vetu dokončila....