Zas a znova

6. kapitola

"Čo chceš robiť po škole?"

Položila som mu otázku, na ktorú sa nás pýtajú celý život. Nie vždy v tejto forme otázky ale aj napríklad ako čím sa chceš stať. Keď sa ma prvý krát opýtali túto otázku tak som neváhala a hneď som povedala že princezná. Ale tak čo by ste čakali keď som mala päť rokov. Od mojich jedenástich som chcela byť herečkou a drží ma to stále. Snažím sa plniť si sny. Mojim vzorom je Jennifer Aniston. Stárne do krásy. Popri ležaní na Lukovich nohách som sa otočila knemu aby som mu videla do tváre. On sa mi hral s vlasmi a zkryvil pusu, čím chcel vyjadriť že nevie.

"Budem robiť smetiara v Anglicku"

Pousmial sa. Ja som hodila nechápavý výraz.

"Prečo práve smetiara? A prečo v anglicku?"

"Smetiari tam zarábajú celkom slušne, a taká náročná robota to nie je"

"Jaj tak"

On len prikývol. A zasmiali sme sa. Smetiara... Však prečo ne? Možno zarobí aj viac peňazí ako tu na Slovensku. Vypadla by som odtiaľto čo najskôr. Vo väčšom zapadákove som snád ani nemohla žiť. Rozmýšľali sme s rodičmi že sa odsťahujeme keďže otec chodí na služobky do zahraničia. A bolo by to lepšie aj pre nás. Ale objavil sa Filip a všetky tie incidenty, o ktorých chvalabohu mama nevie. A dufam že sa ich ani nedozvie. S maminou mam celkom dobrý vzťah ale nezverujem sa jej so všetkým. Ani nevie či som ešte panna. Ale nemám potrebu sa jej stým. Po tom všetkom si veci nechávam radšej pre seba. Aj tak by to len riešili všetci. Tak ako keď sa roznieslo na základnej škole že som kurva. Mojej kamarátke Nell som povedala že som dostala pusu. Ale tak viete si predtaviť takú pusu v 12stich. Samozrejme z kamarátky sa stala podrazáčka. A z pusy sa stalo obchytkávanie pŕs a prstovanie. Celé noci som plakala do vankúša a jediný kto tu pri mne stál bola Alex. V tých časoch sme boli nerozdelitelná dvojka.

"Koľko je vlastne hodín?"

Spýtal sa ma a svoj pohľad nasmeroval na mobil ktorý bol položený na stole. Ja som sa automaticky načiahla preň a zapla obrazovku, ktorá mi skoro odpálila oči.

"Prečo máš ten jas taký silný?"

"Nehundri a pozri tie hodiny"

"16:47"

"To už je toľko hodín?"

Vyvalil na mňa tie jeho maličké očká. Zamýšlali ste sa niekedy nad tým ako vás ten druhý vidí? Či vyzeráte úplne inak z jeho pohľadu? Ja, keď som sa to naposledy pýtala maminy tak mi položila otázku či drogujem. Asi má pravdu. Nad takýmito hlúposťami sa viem zamýšlať len ja.

"No veď totok"

Postavila som sa z gauča a pribehla k oknu. Odostrela som záclonu a sledovala sneh, ktorý pomaly dopadal na zem vo veľkých vločkách. Ak sa poriadne zapozerám tak nevidím len veľké biele chumáče ale aj presnú stavbu. Každá vločka je iná a tým sú výnimočné. Zato každý človek chce byť rovnaký, stále niekoho kopírovať. Priala by som si byť taká jedinečná vločka, ktorá keď poletuje alebo padne na zem tak ju každý obdivuje. Na mojom páse som zacítila teplo. Bola to Lukova ruka ktorá si ma privinula k Lukovi.

"Krásne obdobie"

"To ano"

Posumiala som sa a položila si hlavu na jeho rameno. Po chvíli sme sa na seba pozreli a vymieňali si pohľady. Kto by to povedal že aj malé oči sú pekné. Naše tváre sa začali približovať a mne sa zrychlil tep srdca. Môj dych bol horúcejší hneď potom ako sa nam dotkli nosy. Približovali sme sa s perami, keď vtom niekto zazvonil. Ja som sa hneď oddialila a ruky si založila pod prsia. Luk sklonil hlavu a chytil sa za zátylok.

"Idem pozrieť kto to je"

Povedal a hned mieril k dverám. Ja som rýchlym krokom prešl ku gauču a sadla si.

"Čaau Martin, ako sa máš?"

Vykríkol Luk. Ja som celá stuhla. Tentokrát sa môj tep srdca zastavil. Martin ma tu nemôže vidieť kam sa skryť aby ma nenaši, Lukas to určite pochopi a zahrá to so mnou. Skrčila som sa pri gauč a hľadala vhodnu skrýš.

"Poď ďalej je tu aj Amber"

Doriti! On neni normalny! Čo si počnem? Amber mysli. Hlavne zanechaj chladnú hlavu. A vylez na gauč!

"Amber??"

Celá zadychčaná som sa obrátila na Lukasa a Martina. Vlasy som mala zamotané cez tvár a ledva som cez ne videla.

"Ano?"

Spýtala som sa.

"Čo robíš na zemi pri gauči??"

Pozrel na mňa nechápavo Lukas a Martin bol na hranici od toho aby nevypukol do smiechu. Ja som sa pozbierala a posadila na gauč. Upravila som si vlasy a následne ich zaprela do stehien.

"Éhm, padla mi tam sponka"

"Áha"

Stále mal nechápavy výraz. Prikívla som a pozrela sa na Martina. Ten si zakrýval ústa aby nebolo vidieť že sa smeje ale je tak nenápadný jak tehla vo vačku.

"Tak Martin, sadni si prinesem aj tebe pohár"

"Dobre"

Prisadol si ku mne a uprene sa mi zahliadol do očí. Na mojich rukách mi nebehla husia koža a v bruchu lietali zjašené motýle.

"Amber, prepáč mi znova, prehnal som to"

Chytil mi ruku, no tentokrát som sa nebránila. Bolo to príjemné cítiť znovu jeho dotyk.

"Prepáčim"

Sklonila som hlavu.

"To vážne???"

Zažiarili mu oči. Ako tie vločky, ktoré sa vonku ligotajú. Pretože len on ma take nádherné veľké oči, ktoré su jedinečné. Nedovolilo mi nezdvihnúť pravý na tváry.

"Ach Amber!"

Skríkol a objal ma tak silno že zo mňa skoro vyleteli všetky vnútornosti. Rukou som ho odtlačila aj napriek tomu že to bol úžasný pocit.

"Nie tak zhurta"

"Chápem"

Pozrel do zeme a na lícach sa mu objavili červené krúžky. Taktiež som si všimla že má strašne viditeľné lícne kosti. Čo sa mne ľúbi. Mala som taký pocit že sa červeň na licach objavila aj mne.

"Ták mládež dalšie vínko"

Luk položil flašku s vínom na stôl a pousmial sa na mňa. Cítila som sa trocha blbo, že tu so mňou flirtujú dvaja chalani a nie len pred piatimi minútami som skoro pobozkala Luka. Možno to bude tým že som istú dobu nemala chalana.

"Nemáš niečo tvrdšie?"

Chytil flašku do ruky a začal si ju obzerať.

"Malo by tam byť ale neviem či tu slečna také môže"

Obi dvaja sa na mňa pozreli. Tvrdy alkohol? Hneď prvý deň čo som doma sa opijem? Čo by nato povedala mama.

"Ja si chlapci nedám"

"Ale čo si jaaak, za jeden-dva veď predsa zajtra neni škola a prišla si domov sa odviazať trochu. Veď celý týždeň budeš zase zviazaná s knihami"

Prehováral mi do duše Martin a ja som uz len prikívla. Ani som si to neuvedomila a už Lukas na stôl prichystal tri štamprlíky. Jeden- dva- tri- štyri- desať štamprlíkov tvrdého alkoholu a už to išlo ako z kopca.