Zaparkovala som pred jej domom. Z trička som odrthla cenovku a zobrala to do ruky. Vyša som z auta, zamkla ho a mierila k dverám. Išla som zaklopať ked vtom mi rýchlo otvorila Alex.
"Amber!"
Zakričala a hneď ma objala. Začala mi hladkať chrbát a potom sa oddialila.
"Neverím"
"Čomu?"
"Že si taká pekná, nevidela som ťa mesiac aj dva"
"No a teraz som tu, ale radšej by som bola vnútri, tu vonku je dosť zima"
"Ou, jasne poď dnu"
Uhla mi z dverí. Ja som vkročila dnu a hneď ma zahrialo teplo. Trochu ma striaslo a dala som si dole kabát. Alex mi ho hneď vytrhla z ruky.
"Ja ti ho zavesim"
"Ale neobťažuj sa"
Išla som jej ho zobrať ale capla mi po rukách.
"Nechaj to tak! Ja to zavesim!"
"Dobre, nerozčuluj sa"
Zasmiala som sa a posadila sa na gauč. V telke boli zapnute ranné správy.
"Malé dievčatko sa utopilo v rieke... Akych to ma rodičov?? Čo je stymto svetom dopekla"
Pokrútila som hlavou a Alex sa ku mne hneď nahrnula.
"Prosíš si niečo? Kávu?"
"Ja kávu nepijem ale dám si čaj"
"Oki"
Nabehla do kuchyne a dala zavárať vodu.
"Lesné plody alebo zelený čaj?"
Vytiahla dve krabice s čajmi.
"Lesné plody"
Pousmiala som sa.
"A od kedy ty vlastne nepiješ kávu?"
"Veď ja som ani nepila kávu"
"Hej?"
"Hej"
"Zaujímavé"
"No"
Zas som sa zapozerala do telky. Znasilnili dievča. Do hlavy mi udrela spomienka na to že skoro znasilnili aj mňa. A to vďaka Martinovi. Zatiahol ma dotoho. On zato mohol že ho postrelili. Nie ja. Moje rozmyšlanie prerušila Alex.
"Tu máš čajík, ale počkaj chviličku kým ti nevychladne"
Položila na biely drevený stôl šálku s horúcim čajom. Sadla si na gauč a pozrela do telky. Ja som len nemo civela na čaj a zas rozmyšlala. Kedy? Zajtra? Mam isť s Martinom na čaj? S Martinom... Po tom všetkom čo sa medzi nami stalo. Po tých rokoch snaženia sa zabudnuť idem sním na čaj. ale myslim si že už niekoho má. A so mnou chce len udobriť vzťah. Čo sa mu asi nepodarí. Nebudem schopná mu odpustiť.
"Nad čím rozmýšlaš?"
"Čo?"
"Že naď čím rozmýšlaš"
"Jáj, no dnes som stretla Martina..."
"No a čo snim?"
V pohode sa ma spýtala, zobrala do ruky ovládač a do druhej vodu.
"Pozval ma na čaj"
Hneď jak som dopovedala sa zacala drhnuť vodou a položila ju na stôl.
"Čo ťa??"
YOU ARE READING
Zas a znova
RomanceUž som myslela že to všetko je ukončené, že budem mať konečne normálny život, bez stresu, strachu a obáv. Povzdychla som si. A on zas vstúpil do môjho srdca... - - - Tento príbeh sa viaže k môjmu prvému príbehu Klamem, keď poviem že mi nechýbaš.