Zas a znova

2. kapitola

"Budeš teta"

Povedala s nadčením a chytila si brucho. Ja som len nemo civela. Kedy to stihli?

"No čo aké máš z toho pocity?"

Spytala sa ma Sarah.

"No, ehm, wow"

Nič ubohejšie som už povedať nemohla.

"Wow?"

"No, som prekvapena, kedy sa to celé stalo?"

"Ešte pred týždňom ale nikomu sme otom nechceli hovoriť aby nebolo zbytočné haló"

Lebo teraz nebude? Alebo ako to myslela?

"Jáj, chápem"

Ikeď nechápem, je to blbosť. Ruky som si položila na kolrná a prikivovala na nich. Sarah začala vyberať nákup z tašiek a podkakovala si.

"No čo?"

Podišiel ku mne Filip.

"Čo čo?"

Zdvihla som hlavu.

"Čo tuto budeš robiť tie dva dni?"

Ja som len pokrčila plecami. Filip začal krútiť hlavou.

"Ach, to si celá ty"

"Ale niee, asi pojdem navštiviť Alex dlho som ju už nevidela a jej sa však narodila sestrička. Vidíš musím jej ísť niečo kúpiť. Môžem si požičiať auto?"

"Z ničoho vznikol veľký plán" zasmial sa "Tu máš"

Dal mi do ruky klúče od auta a pevne mi ju stiskol.

"Davaj naňho pozor, je to môj miláčik"

"Hej!"

Zakričala naňho Sarah a šlahla ho po zadku.

"Ja som to počula!"

Začali sa obi dvaja smiať a mne z toho bolo už trochu zle, z tolkej lasky. Prehodila som si klúče do druhej ruky a išla do izby. Otvorila som skriňu a hodila na seba bledé rifle, biely sveter a vlasy si dala do drdolu, schmatla kabelku a v mobile už vytáčala Alexine číslo. Samozrejme mi nezdvíhala. Klasika. Obula som si čižmy, navliekla na seba kabát a vyšla von. Vonku bola ešte väčšia zima ale blato rovnaké. Sadla som do vyhriatého autíčka a vyrazila. Medzi tým mi začal zvoniť mobil. Hneď som ho zdvihla.

"Ahoj, Alex doma si?"

"Ahoj, no prečo?"

"Prídem na návštevu"

"Uuu, dobre spravím ti aj kávu?"

"Čaj"

"Dobre môže byt s medom?"

"Nie, pijem len taký obyčajný"

"Dobre, dobre tak čakám ťa, pa"

"Pa"

Zlozila som a hodila mobil na sedadlo vedľa mňa. Volant som vykrútila do zabáčky a smerovala k obchodu, ktorý tu nový postavili. V tejto diere konečne niečo je. Už bolo na čase. Pokrútila som hlavou a zaparkovala som. Zobrala som si mobil zo sedačky, strčila ho do kabelky, vyšla z auta a zabuchla dvermi. To keby počul Filip asi by nebol nadšený. Čo už. Pokrčila som plecami a zamkla auto. Zas tá hnusná zima. Uz nech som v obchode. Pridala som do kroku a trošku som si pobehla. Aach. Teplúčko. Keď som vošla do obchodu hneď som namierila do regálu s detskými vecami. No hneď som sa aj zvrtla a zabočila do druhej uličky. Srdce mi začalo rýchlo biť. Trošku som nakúkla a bol to on. Tie veľké, krásne modré oči spoznám na míľu ďaleko. Tie rysy tváre a husté hnedé vlasy môže mať len a len Martin. Otočil sa viac mojim smerom a ja som sa znovu  rychlo skryla. Asi ma videl.

"Doprčic!"

Skríkla som. Hned nato som si chytila ústa. Utekaj! Prikázalo mi podvedomie a ja som rýchlim krokom sa snažila ujst z tej uličky. Prudko som zabočila a do niekoho narazila. Ja som si chytila čelo a mala prižmúrene oči.

"Ou prepáčte"

Povedala som a otvorila ich. No mala som chuť ich mat znovu zavreté.

"Vykáš mi?"

Povedal Martin s humorom. Ja som prevrátila očami a odsunula ho. Išla som k regálu s oblečením pre malé deti. On išiel za mnou a chytil ma za ruku. Ja som sa mu vytrhla a ignorovala ho.

"Am?"

Nereagovala som.

"Viem že si nahnevaná, ale tak pochop bol som debil už som normalny, prepáč"

Sčervenala som od zlosti.

"Tri roky! Tri roky sa snažím zmieriť stym že už proste niesi v mojom živote a že už ani nebudeš lebo si obyčajný kretén! A ty mi povieš prepáč?? Že maš vôbec tú odvahu na mňa prehovoriť!"

Kričala som tam naňho a on sa len obzeral.

"Dobre, nekrič, chápem bolo to odomňa hnusné ale ja som vážne nechcel"

"Strč si tie rečičky niekam a neotravuj ma láskavo!"

Vytiahla som krémove tričko s nápisom "Im a Boss" a šla k pokladni. Veľkosť hadam bude dobrá. Martina som ignorovala. On sa tam iba chytal za zátylok a ja si veselo vykračovala. Hajzel. Teraz mi povie prepač a mysli si že mu odpustim? Nato môže veľmi rychlo zabudnuť. Podala som tričko predavačke. Ona ho hneď naskenovala a aj povedala cenu. Ja som si vytahovala peniaze a z peňaženky som vytiahla aj Martinovu fotku. Neviem čo tam robila. Ostala som stáť a pozerala sa naňu.

"Madam?"

Ohlasila ma predavačka.

"Aha, pardón"

"V pohode"

Zasmiala sa. Príjemná predavačka. To sa tak často nevidí. Ešte ktomu tu. medajlu by som jej dala.

"Ďakujem, dovi"

Zobrala som si igelitku s tričkom a vkročila do tej zimy. Ponáhla som sa do auta aby som tu nezamrzla. Podarilo sa!. Igelitku som hodila na sedačku a išla naštartovať, keď vtom ma v okne naplašil Martin.

"Krista"

Povedala som si a otvorila okno.

"Čo chceš?"

Spýtala som sa ho.

"Ešte raz sa ospravedlniť a pozvať ťa na kávu"

"Ja pijem čaj, a nie, stebou určite nie!"

"Ale no, Am"

"Ty mi hovor Amber, alebo lepšie, neoslovuj ma vôbec, ďakujem"

"Prosím, iba jeden čaj a dám ti pokoj"

Prosil tam pri okne a videla som naňom že mrzne. Pokrutila som hlavou.

"Jeden!"

"Dobre, tak zajtra?"

"Ok, čau"

"Ahooj"

Zavrela som okno a naštartovala.