Moon and Fire

2.Priateľstvo

,,Dobré ráno", povedala som mame, keď vošla do kuchyne. Bola som už dávno hore, tak som stihla spraviť aj raňajky.
,,Dobre ráno. Čo tak skoro?," opýtala sa. ,,Len som nevedela spať," odvetila som. Tak to nie je ani náhodou pravda. Som unavená ako nikdy a na mojich očiach je to určite vidieť.
,,Aha..." Mama sa nikdy nemiešala do mojich vecí. Som jej za to vďačná.
Ocko sa zbehol dolu schodmi. I keď je sobota, do roboty chodí stále, teda až na nedeľu. Vtedy si na mňa nájde čas, pozeráme telku a rozprávame sa. Ako vždy mal na sebe čierny oblek a plavé vlasy mal dokonale uhladené.
Hm... Moje vlasy sú havranie a mamine s ockom ich majú plavé. Aspoň modré oči mám po nich.
,,Musím sa ponáhľať...", dal mame pusu na líce a podišiel ku mne. Vytiahol môj telefón z vrecka.
,,Počul som ako ti niekto volá, tak som ti ho zobral z izby a priniesol som ti ho." Položil ho na stôl, dal mi pusu na líce a odišiel do predsiene. ,,Prídem okolo obeda. Majte sa," zakričal a už ho nebolo.

,, Ahoj Luna!" ,zakričí mi Lea do mobilu. ,,Ahoj, čo si chcela?"
,,Však pôjdeš dnes von? Prosím." Pochybujem, že by sa mi chcelo niekam ísť v takomto stave. ,, Ehm... prepáč, ale nemám náladu niekam ísť."
,,Prečo zase? Kedy si akože bola naposledy vonku? Mala by si sa prejsť, zabaviť sa a najmä sa už dať dokopy s Lukom."
,,Nie ďakujem. To neprijímam." Prečo ma chce s Lukom stále dať do kopy?
,,Prečo? Je skvelý. Kedy si naposledy mala nejaké chalana? Aaa... pardón. Žiadneho si nikdy nemala. Ale to je jedno. O jednej prídem po teba. Nechcem počuť žiadne výhovorky. Pa zatiaľ," zloží.
Vzdychla som si. Tak čo už narobím, aspoň sa budem mať komu zveriť.
Okolo ôsmej som na chvíľu zaspala. Prebrala som sa skoro, lebo som znovu mala ten sen. Chcela som zbehnúť do kúpeľne. Cestou tam som si všimla, že dvere do podkrovia sú otvorené. Len zo zvedavosti som tam zašla.
Bola tam mama, sedela chrbtom ku mne a hrabala sa v nejakej krabici. Spravila som krok dopredu, ale podlaha podomnou zavŕgala. Mama sa mykla a otočila ku mne. V ruke držala nejakú knihu, neviem akú, lebo ju rýchlo hodila naspäť do krabice.
,,Em... prepáč nechcela som ťa vystrašiť, len bolo otvorené a myslela som si, že niekto zabudol zavrieť." Snažila som sa niečo povedať. ,,To je v poriadku, srdiečko," povedala.
,,Tak ja už pôjdem, nechám ťa." Len prikývla hlavou.

Keď prišla Lea, prešli sme sa k parku, kde sme si na lavičku. Povedala mi, že máme ešte pol hodinu čas kým prídu chalani, tak som jej povedala o tom sne.
Chvíľu nad tým celým premýšľala. Prišlo mi to zvláštne, lebo ona nikdy nad takými absurdnými vecami nepremýšľala. Nakoniec len vyhlásila:,, Netráp sa tým. Pravdepodobne je to len sen," usmiala sa. Pravdepodobne. To slovo mi k nej vôbec nesedí. Prečo sa poslednú dobu každý správa zvláštne? Tak, ale ako povedala Lea, nemám sa tým trápiť.
,,Jéj.... už idú!" zrazu vykríkla. Obzrela som sa ponad plece a zbadala menšiu skupinku chalanov a pár dievčat. Povzdychla som si. Lea už vyskočila na nohy a bežala k nim. Nebyť jej, tak sa s nimi ani, len nepoznám.
Postavím som sa a pomaly kráčam za ňou. Ako som sa k nim vlečiem, Lea sa s nimi stihne vyobímať. S Lukom sa naschvál nebojíme, len aby ho nezdržala. Prevrátim som nad tým očami.
Luke príde až ku mne a objíme ma. Lenže zároveň ma chytí aj za zadok. Ja sa mu okamžite vykrútim a idem k Lei. Luke je tip chalana, ktorý si myslí, že sa na dievča pozrie a už mu patrí. Vlastne, je taký ako všetci ostatný, ktorý ma chceli. Snažím sa im vyhýbať, ale vždy sa taký nejaký nájde.
,,Kam vlastne ideme?" Spýtam sa Lei. ,,K potoku." Usmeje sa na mňa a ja jej úsmev opätujem. Veľmi dobre vie, že mám to miesto rada a že sa tam vždy viem odreagovať. Čo iné by som od nej mala čakať.
Kráčam tesne za skupinkou a každým krokom spomaľujem. Napravo je počuť zurčanie rieky. Konečne sa od nich vzdialim na toľko aby som mohla zájsť k okraju potôčika.
Sadnem si tam a zavrela oči. Vnímam len zvuky prírody. Nijaký krik a jakot ľudí.
,,Luna?!" Moja, ani nie minútová chvíľka samoty sa skončila. Lea si asi všimla, že už tam nie som. Postavím sa a oprášila si nohavice.
Akurát keď sa chystám, že sa otočím niečo, sa blisne. Pozriem tým smerom, ale nič nevidím. Chvíľku na to sa to znovu stalo. Idem kúsok ďalej a zohnem sa dolu.
To nemôže byť pravda. Zdvihnem to zo zeme. Sen mám živo pred sebou. Každý jeden detail. Lenže teraz ten meč, ktorý držím, vidím jasne. Všetko na ňom. Rukoväť. Čepeľ. Všetko. Má modrý drahokam na konci rukoväte a celý je posiaty nejakými ornamentami. Nie je ani ťažký. Pritom vyzerá ako by bol celý zo striebra.
Zdvihnem sa aj s mečom v ruke no niekto do mňa sotí. Neudržím sa na nohách a keďže som veľmi blízko kraja potoka, padnem do nej. Nie je to prvý krát, čo som do nej padla. Vždy som sa z nej dostala, ale teraz to nejak nejde. Prúd má ťahá čoraz hlbšie a hlbšie. Snažím sa byť pokojná, no nemôžem. Začnem pomaly panikáriť, lebo mi dochádzal vzduch. Kopem nohami a robím všetko, čo môžem.
Na malú chvíľu zavriem oči a keď ich otvorím, aby som mohla spraviť ďalší záber zistím, že už nie som vo vode. Netuším kde som, lebo je tu veľká tma, ale lepšie ako sa topiť vo vode. Pokúsim som sa spraviť krok dopredu, no keď položím nohu na zem, pocítim som silnú bolesť. Cítim len, že už nestojím, ale ležím.
Chvíľu čakám, kým sa budem môcť aspoň posadiť. Sadnem si, skrčím nohy a objímem sa okolo nich. Čakám kým bolesť úplne prejde a otvorím oči. Ani som si neuvedomila, že som ich mala zavreté.
Pomaly sa postavím a poobzerám okolo seba. Stojím uprostred lesa. Ničomu nerozumiem. Čo tu robím? Ako som sa sem dostala? Kde som sa to vlastne dostala?

Ahojte. :) Tak tu je ďalšia časť. Mrzí ma, že nebola skôr, ale mala som menšie problémy s časom. Ale dúfam, že sa vám bude páčiť. Budem rada ak dáte vote, kom atď. Najmä preto aby som vedela, ze či mám pokračovať a či sa vám to páči. :)
Mám na vás jednu prosbu. Neviem si npvymysliet nejaký názov pre ten meč. V príbehu je veľmi dôležitý a ja som s tým už v koncoch. Prosím dajte nejaké návrhy do komentárov. Budem veľmi rada. Predom vám veľmi pekne ďakujem. :)
P.S. Na obrázku je Lea. V predchádzajúcom bola Luna. :)

_Luna_Love_103