Moon and Fire

8. Rozhodnutie

       Na stôl predo mnou, mi Senes (ten starší muž) položí hrubú knihu.
       Po tom čo sa mi všetci ľudia z osady klaňali, ma Jack, traja ďalší starší muži a Animo odprevadili do tej väčšej budovy. Keď sme vošli dnu, zistila som, že to je nejaká knižnica.
       Senes otvorí knihu na nejakej strane a na nej je obrázok... mojej mami.

     ,,To..." pozriem na Sensna. Prikývne.

     ,,Ale veď... to... nie je možné." nerozumiem. Ten obrázok dokonale vystihuje mamu. Jej plavé vlasy. Modré oči. Črty tváre. To predsa nemôže byť pravda. Ako by ju mohli poznať? Jedine ak by celý čas hovorili pravdu, ale o tom pochybujem. Nikdy mi o ničom takom nehovorila. Lenže je pravda, že sme sa moc so sebou nerozprávali.
       Jack otočí stranu. Na nej je tentokrát ocko.

     ,,Ale prečo..." pochopím. Ocko má byť ten elf, do ktorého sa kráľovná zaľúbila. Lenže na tomto obrázku má uši ako každý iný elf z rozprávok. Ocko ich však také nemá. Ako to je možné?

     ,,Akú... moc má človek s kráľovskou krvou?" spýtam sa. Neverím, že by dokázala zmeniť niekomu tvar tela, ale ľudia to dokážu aj bez kúziel.
     ,,Každý to má inak. Napríklad tvoja matka bola najlepšia vo vymazaní spomienok." Takže keby chcela mohla by doktorom vymazať myšlienky a ockovi by mohli spraviť plastickú operáciu. Nie! Mama nevie vymazať pamäť. To je nemožné.

     ,,Aj keby som bola tá princezná, o ktorej všetci hovoríte, čo odo mňa očakávate?" Pokiaľ by to bolo niečo rozumné a reálne mohla by som to skúsiť, ale ak sa to nebude dať... neviem.

     ,,Animo ti už povedal, čo sa deje v Alondiene." prikývne a pozriem na neho. Stojí pri dverách a z jeho očí neviem nič vyčítať. Ako vždy...

     ,,Podľa predpovede má prísť potomok kráľovnej Diany a má nás zachrániť spod nadvlády Maluma." Tak fajn. Niečo podobné som čakala.

     ,,A ako chcete, aby som sa ho zbavila? Veď mám len šestnásť." poviem.

     ,,Najprv musíš nájsť draka. Nemyslím polodraka, ale draka. Drak je vzácny, aj keď Alondien neovláda zlo. Každá kráľovná či kráľ mali vlastného. Jeden človek s kráľovskou krvou, jeden drak. Keď sa narodí dieťa s kráľovskou krvou, mesiac vytvorí dračie vajce. To sa vyliahne, keď to dieťa dovŕši svoje šestnáste narodeniny." Nadvihnem obočie. Koľko absurdností mi ešte narozprávajú?
     ,,Nechcem byť drzá, ale kde ho mám podľa vás akože hľadať?" spýtam sa.

     ,,Pred štyrmi týždňami sa z poza neďalekej hory zjavilo svetlo. Toto svetlo sa objavuje, len keď sa liahne drak." Mám dosť.

     ,,Takže mám ísť cez horu, aby som sa dostala k drakov,i o ktorom ani vy neviete kde je. Potom mám ísť za nejakým Malumom, o ktorom mimochodom, stále neviem kto alebo čo je zač a ak dobre usudzujem, zabiť ho? Do kelu! Mám šestnásť! V živote som s nikým nebojovala a pochybujem, že by som v to aj mala v pláne!" Ešte mám toho veľa na jazyku, ale to by som už nezvládla a asi by som sa im tu pred očami rozplakala.

     ,,Princezná..."

     ,,Nie! Nevolajte ma tak!" Vyletím k dverám, rozrazím ich a bežím do stodoly. Dúfam, že tam nik nebude.
       Vyleziem hore do senníka a sadnem si za balík sena, tak aby ma z dolu nikto nevidel. Rozplačem sa. Som tu len chvíľu a už nič nezvládam. Chcú, aby som išla cez túto krajinu hľadať nejakého draka. Ani neviem či by som tu prežila. Stačilo mi to, čo som zažila vo veži. Viem, správam sa ako malé dieťa, ale som len šestnásť ročné dievča, ktoré sa dostalo neviem kam a chcú po ňom, aby niekoho zabilo. Kiež by som aspoň vedela ako sa odtiaľto dostať.

       Pri tých všetkých myšlienkach si nevšimnem, že sem niekto vyliezol.

     ,,Ahoj." Myknem sa. Naľavo odo mňa stojí Lux a Rowen.
     ,,Ahojte." utriem si slzy a usmejem sa na nich.
     ,,Ty plačeš?" spýta sa Rowen. Nemám dôvod klamať.

     ,,Hej. Každý si musí niekedy poplakať." poviem.

     ,,Tak to áno. Maminka hovorí, že slzy pomáhajú očiam skrášľovať ich. Lenže som nevedela, že aj princezné môžu plakať." skonštatuje Lux. Znovu princezná. Myslím, že to slovo začínam nenávidieť.
     ,,Podľa mňa princezné plaču najviac." vyhlási Rowen.
     ,,A prečo si to myslíš?" opýta sa ho Lux.
     ,,Lebo majú vždy najkrajšie oči. Tak ako Luna." Odpovie jej.

     ,,Ale ja nie som princezná. Nemôžem." poviem a pokrútim hlavou.
     ,,Ale si. Musíš. Veď len princezná dokáže uzdraviť takto chorý strom."Lux začne okolo skákať.

     ,,Keď tu nebude vládnuť Malum, ale ty, tak budem tvojou hlavnou dvornou dámou."

     ,,A ja zase jej osobný rytier!" Rowen chytí steblo slamy a začne ním šibrinkovať ako s mečom. Zasmejem sa.

       Aj po tom všetkom, čo im Malum, spravil majú v sebe toľko radosti a najmä nádeje. Malum im zobral všetko. Slobodu. Priateľov. Niektorým aj životy a rodinu. Tak ako Animovii. Nikdy nepoznal svojich rodičov a predsa nie je zatrpknutý. Vie pomôcť aj keď nemusí. Tieto deti, však tiež môžu prísť o rodinu či o životy. Skrývali sa už príliš dlho. Možno majú nejakú ochranu, ale oni ju môžu prelomiť. Postavím sa.

     ,,Kam ideš?" spýta sa ma Rowen.
     ,,Za Senesom." poviem a odídem.

       Pred dverami do knižnice zastavím a nadýchnem sa. Toto bude veľký krok, ale musím to spraviť.

       Otvorím dvere. ,,Senes?" Vo vnútri je len on a ďalší dvaja muži. Animo asi niekam odišiel.
     ,,Princezná?" Na to slovo som už naozaj alergická.

     ,,Prosím, nevolajte ma tak. Mám aj meno. Najmä mi však nevykajte. Nemám osemdesiat." poviem a usmejem sa.

     ,,Prepáč. Čo si chcela?" spýta sa.

     ,,Je nejaká možnosť, ako sa odtiaľto dostať?" Ak áno, spravím čokoľvek, aby som mohla ísť za mamou a ockom.
     ,,Áno je. Jestvuje jeden strom. S bielym kmeňom a kvetmi." Ten som videla v mojom sne. Chcem niečo povedať, no Senes pokračuje. ,,Je však v kráľovskom paláci. Nešlo by o to, že to je ďaleko, ale v tom paláci sa usadil Malum. Nikto sa tam nedostane bez toho, aby bol zajatý či mŕtvy." Mohla som si myslieť.

     ,,Ale nejaká možnosť určite je." poviem.

     ,,Vždy je nejaká možno. Neviem však či sa ti bude páčiť." Prikývnem mu nech pokračuje. Myslím, že viem čo chce povedať. ,,Bola by potreba armáda. Vonku však nie je toľko ľudí, aby ich mohli poraziť. V jednej pevnosti Malum väzní všetkých, ktorých pochytal. Robí tam na nich pokusy. Chce z nich získať všetku moc, ktorú majú. Keď už sú nepoužiteľný, zabije ich. Je ich tam však veľa. Keby sa odtiaľ dostali a vytvorili by armádu, dokázali by konkurovať Malumovi. Nikto však nevie ako sa tam dostať. Jediný kto by to vedel je..."

     ,,Drak." dokončím.

     ,,Presne. S pomocou princeznej."

       Nadýchnem sa. ,,Tak fajn. Pokúsim sa o to."