Cez drobný presklený obchod na rohu ulice sa rozliehal zvuk zvončeka, ohlasujúci ďalšieho zákazníka. Dievča s krátkymi hnedými vlasmi sediace za pultom si napravilo okuliare a ako vždy sa slušne pozdravila. Sklopila hlavu, pričom do ruky zobrala ceruzku a pokračovala v kreslení jej obľúbených kvetov, ktorých vôňa rozvoniavala okolo pokladni. Bola to ďalšia z aróm, rozliehajúcich sa po miestnosti. Vedľa obrovskej maľby mačky, črtajúcej sa nad postavou Kim Sanghee, rástol mohutný regál s novými výtvarnými pomôckami. Hnedovláska nebola jediná, ktorá sa rada ponárala do sveta fantázií a farieb.
„Sanghee? Prosím ťa mohla by si mi pomôcť preniesť tie plátna čo máme v sklade? Prišla nová zásielka a už to nemám kde dávať," ozval sa čiernovlasý muž so zajačími zúbkami.
Sanghee sa pousmiala a bez slova nasledovala jej kamaráta, s ktorým si niekedy rozumela viac ako s jej najlepšou priateľkou Lim Soori. Obdivovala každú stránku jeho osobnosti - milý, inteligentný a neskutočne talentovaný. Okrem medového hlasu, ktorý jej krátil chvíle v práci sa taktiež venoval maľbe, ktorých jedinečnosť obrazov sa nedala opísať. Väčšinou len krajina zachytená jeho tmavohnedými očami, alebo nočná obloha, kde nesmeli chýbať jeho obľúbené súhvezdia.
„Nechceš tie maľby predávať?" pýtal sa Jungkook, ukazujúc na zbierku plátien v rohu miestnosti, na ktoré pomaly sadal prach.
„Nemyslím, že by to niekto kúpil," povzdychla si Sanghee, prstom prechádzajúc po hrubej vrstve akrylových farieb na portréte.
Zvonček opäť vyplnil tichú miestnosť, čo donútilo oboch zamestnancov sa vrátiť do práce. Hnedovláska oprela obraz o zárubňu dverí a plátna zapĺňajúce sklad vystavila do poličiek. Náhle na svojích bokoch pocítila dve ruky, ktoré sa jej postupne obmotali okolo pása. Lem rukávov na bielej košeli a drobné fľaky od temperových farieb značili len o jednej osobe - Jeon Jungkook.
„Myslím, že môj brat by nebol nadšený, keby vidí, ako jeho najlepší kamarát nenápadne flirtuje s jeho malou sestričkou," zasmiala sa Sanghee, pričom si z čela odhrnula pár vlasov. Bavilo ju podpichovať čiernovlasého, no na druhej strane zbožňovala aj jeho jemné dotyky. Zakaždým ako sa Sanghee dotkol jej elektrická vlna prebehla všetkými bunkami v tele. Pomalými krokmi začínala spadať do priepasti láskyplných citov, z ktorej nebolo možnosti úteku.
„Tvoj brat je zaneprázdnený rozprávaním o tej dlhovlasej blondíne, s ktorou si začal písať pred týždňom. Myslím, že aj keby zaregistroval iskru, ktorá medzi nami preskakuje, tak to nerieši," zazubil sa a pritiahol si hnedovlásku do medvedieho objatia. Roj v podobe tisícok motýlov sa zrodili v bruchu drobnej dievčiny, ktorá sa s červenými lícami opierala o Jungkookovu hruď.
„Do konca šichty nám ostávajú približne dve hodiny," povedal čiernovlasý, dívajúc sa na obrovské nástenné hodiny nad regálom s plátnami. „Čo by si povedala na romantický večer pri nudnom filme a čínskeho jedla u mňa doma?"
Sanghee kývla hlavou na znak súhlasu, pričom sa posadila na stoličku vedľa pultu, aby mohla dokončiť kresbu jej obľúbených levandulí.
***
Čiernovlasý sa hlavou opieral o rameno dievčaťa, zatiaľ čo spokojne spal. Sanghee nedokázala pochopiť, ako je možné, aby bol niekto tak anjelsky krásny. Laskala mu rovné, tmavočierne kadery s pohľadom zapichnutým na jeho dokonalých črtoch tváre. Obrátila sa a do ruky zobrala mobil, ktorý práve ukazoval niečo po pol tretej ráno. Nechcela od neho odísť - hlavne nie v tak neskorej hodine, keď sa v tmavých uličkách Soulu stretávajú narkomani a zlodeji - no potrebovala dokončiť portrét pre jej súrodenca.
Upravila si vlasy a zapla posledný gombík na kabáte, keďže sa schylovalo k zimnému obdobiu. Na oknách sa pomaly objavovali prvé obrázky, ktoré spôsobil mráz a bolo len otázkou času kedy biela perina pokryje všetky stromy. Poslednýkrát sa obzrela na Jungkooka a pobozkala ho na čelo.
Pouličné lampy zdobili široký chodník, po ktorom prechádzalo hnedovlasé dievča, zatiaľ čo si všímalo rad podnikov na ľavej strane. Luxusné obchody a reštaurácie, no nesmeli chýbať ani bary, ktorých hlasná hudba rušila pokľudnú noc. Čím viac sa Sanghee vzďalovala od centra mesta, tým sa okolie stávalo tichším. Jediné čo počula bolo jej znepokojené dýchanie a studený vánok, hladiaci ju po pokožke.
Pridala do kroku, čo jej umožnilo počuť nepríjemný zvuk vychádzajúci z najbližšej uličky. Nedokázala si vysvetliť čo to bolo, pokiaľ sa osobou neocitla pred čistou tmou temnej cesty, ktorá dokázala zhltnúť každý chumáč svetla. Už to nebolo ticho, čo tvorilo melódiu nočnej ulice, ale bolestivé stonanie vychádzajúce z úst tmavovlasého muža. Ebenovo čierne pramene vlasov a snehobiela pokožka, na ktorej sa rysovalo mnoho krvavých rán.
„Ste v poriadku?" pýtala sa so strachom v hlase. Muž jej venoval pohľad chladný ako ľad, pričom následne sklopil hlavu a začal sa dvíhať zo zeme.
„Pane, nemám vám zavolať sanitku? Prosím vás, čo sa vám stalo? Veľmi krvácate." Z vrecka vylovila čerstvý balík papierových vreckoviek a podala mu ho. Odmietal každú jej snahu o pomoc, ale Sanghee sa odbiť nedala. Pomaly mu pritlačila vreckovku na miesto, ktoré najviac krvácalo, no namiesto bolestivej grimasy sa mu na tvári objavil úsmev.
„Nepotrebujem pomoc. Zaslúžil som si to, tak nechápem prečo sa mi snažíš pomôcť," odfrkol pobavene. Jeho hlas bol ľadový, rovnako ako oči, ktorými prizeral na Sanghee. Hrdlo sa jej začalo zvierať od nepríjemného pocitu, ktorý prechádzal jej telom.
„Mimochodom čo robí tak elegantná dáma v noci medzi nebezpečnou štvrťou? Nebojíš sa, že by sa ti mohlo niečo stať? Smiem sa ťa spýtať na meno?" z vrecka vytiahol krabičku cigariet, pričom si jednu z návykových drog vopchal do úst. Sanghee pootočila hlavu, aby jej sivobiely dym nebil priamo do nosa.
„Som Sanghee. Kim Sanghee," šepla temer neslyšne. Prehrávala si scenáre všetkého, čo by sa mohlo stať keby sa k nej priblíži ešte viac. Nebol to len strach čo cítila, ale aj bezbrannosť. Nemala by veľkú šancu utiecť pred neznámym mužom, i keď bol dobitý ako pes.
„Nemusíš sa báť, ja ti neublížim," s hlbokým výdychom pohladil dievčinu po pravej strane tvári, cítiac ako mrzla od chladného ovzdušia. „Ešte sa uvidíme, Sanghee," pousmial sa muž, nechávajúc hnedovlásku v duši-prázdnej, temnej uličke.
-
Too bad, but it's too sweet.
YOU ARE READING
Soulmate │JJK/JHS
Fanfiction"A pokiaľ sa bohu nad nami podarí nás rozdeliť - my aj tak zostaneme spolu." ©huangkat
