„Idiot. Hlupák. To si až tak prijebaný, keď nerozumieš, že mi sem nemáš nosiť kurvy?" zasyčal leader drogovej partie, Jung Hoseok. Nad predstavou ako si to jeho najlepší priateľ rozdáva na gauči so špinavou štetkou sa mu dvíhal kufor. Nenávidel také typy ľudí, nepôsobili na neho. Bol to len odpad.
„Však o nič nejde," zasmial sa čiernovlasý, otvárajúc dvere, aby vyhnal mladú slečnu z ich bytu. Tak či onak ho nebavila.
„Mám pre teba prácičku," povedal a podstrčil Yoongimu hrubú obálku, kde sa nachádzali rôzne druhy drog ako kokaín, marihuana či nejaké tekutiny v striekačkách. „Objednal som si maľbu, lenže týpek nechcel aby som mu dal peniaze, tak som si vybral inú alternatívu. A keďže tam nemôžem ísť ja, pôjdeš ty," uškrnul sa.
„V poho," zamrmlal.
***
Sneh, cesta ľadového povlaku. Perly zimného obdobia vztýčené pred očami ľudí, ktorí sa smiali či len tak prechádzali, hrali dominanciu v meste. Možno to nebol pravý stereotyp povianočného pokoja, ale napriek tomu vyzerali všetci šťastne. Občas preskočila tvár so skriveným úsmevom, no Yoongi pokračoval vo vlastnej ceste. Kamenná tvár, na vonok žiadne city, avšak hlboko vo vnútri chvel plamienok čakajúci na poriadne rozplanutie.
Vzplanúť taký ohník dokáže minimum populácie. Niekedy to je iba jedna osoba. Tá srdcu najbližšia.
Postavil sa pred muža, ktorý mu podával plátno prekryté starou handrou, aby zachoval maľbu. Čiernovlasý vytiahol obálku, podstrkujúc. Chlap stojaci oproti si len povzdychol a bez ďalších slov odišiel. Mlčky, nikto necekol ani slovo.
Čím rýchlejšie sa ho zbaví, tým lepšie.
***
Hviezdy žiarili na tisícky kilometrov, pričom hnedovláska popíjala zelený čaj na parapete okna. Odložila šálku a opäť sa postavila pred stojan približne v jej výške. Na plátne sa pohrávali teplé, jarné farby.
Jar bolo jej obľúbené ročné obdobie.
Čas, kedy sa príroda opäť prebúdza. Púčiky kvetov rastú, roztvárajú sa. Obloha je plná pastelových farieb.
„Som doma, láska," zahrkútal Jungkook. Dobehla k nemu, venujúc obrovský bozk, i keď to bola asi hodina čo sa nevideli.
Ľudia vravia, že príliš veľa času so svojím milovaným škodí. Je vám z neho či nej zle, máte ho plné zuby. City ochabujú, bozky slabnú ešte väčšmi.
Ale to nebol ich prípad.
Našťastie.
Láska kvitla každým dňom. Priam prekvitala.
Ležiac v posteli si venovali motýlie bozky na krk, pery, hruď. Oblečenie vystriedala jemná deka, pod ktorou sa chveli dve nahé telá. Vnímal ju ako svoju potrebu k životu. Jej vôňa mu chýbala každý deň tráviaci osamote. Hladil ju po snedej pokožke a šepkal sladké slovká.
„Milujem ťa," šepol, „a nehovorím to len tak."
„Ja viem. Takéto silné slová sa nikdy nehovoria náhodne. Človeka musíš dostatočne poznať, aby si bol schopný niečo také vysloviť. Ľudia nerozmýšľajú, aký význam má táto veta. Povedala by som, že to berú na ľahkú váhu. Mesačné vzťahy sú taktiež plné slov ‚milujem ťa'. Ale ako dokáže niekto milovať iba stupídnych tridsať dní?"
„Láska nie je stav, čo sa vytratí po niekoľkých týždňoch. Chvíľkové pobláznenie, kvôli kráse či charizme je hlavným dôvodom. Na vzťah potrebuješ mať dôveru v druhom. Povie ti aj najnemravnejšie, najtrápnejšie zážitky či najväčšie tajomstvá, ktoré v hĺbke ticho škrípu," povedal.
„A až vtedy zistíš či ťa to stále ťahá za ním," dodala.
„Koľko sa to my poznáme? Približne šesť rokov? Stále si pamätám tvoj výraz, keď som ťa prvýkrát stretol," potichu sa zasmial.
„A za tých šesť rokov si o mne zistil aj to, čo sama neviem."
„Viem, že som ťa často zvykol niekam volať. Ale ty si nikdy nechcela. Nechápal som prečo. Myslel som si, že robím niečo zle, ale Tae mi povedal, že sa bojíš s niekým zblížiť. Tuším si mala šesťnásť. A ja som sa kvôli tomu vtedy trápil," uchechtol sa, „no to som ťa nepoznal tak, ako by som mal."
Žiadostivosť je túžba po ich tele; láska je túžba po ich duši.
---
Nečítala som to po sebe. Potrebovala som rýchlo zo seba dostať pocity.
YOU ARE READING
Soulmate │JJK/JHS
Fanfiction"A pokiaľ sa bohu nad nami podarí nás rozdeliť - my aj tak zostaneme spolu." ©huangkat
