Kto to mohol byť?

19 2 3
                                    

Tento príbeh bol vytvorený za zámerom 30 dňovej challange. Dúfam, že sa vám bude páčiť. :) Pokiaľ sa ale ujme, budem v ňom pokračovať.

"Neviem. Mne sa to nepáčilo. Príliš dlhé, veľa zvratov a mierne nechutné. Aspoň tá posledná časť. Tebe sa páčil?" "Ehm. Tiež  si myslím, že tam bolo priveľa zvratov a zbytočná nádej. A máš pravdu. Posledná časť bola dosť divná." Práve sme vchádzali do dverí kaviarne a rozprávali sme sa o filme v kine. Bol to proste basic horor ale aspoň som sa nenudila doma ale v kine.  "Hej, Sima, Em, tu sme." Zakričala na nás Laura. Je to fajn baba. Bola s nami v kine ale nebolo jej príliš dobre. Preto odišla skorej aj s jej priateľom - Alexom. Ši sme si tam sadnúť."Čo Vám ponúknem dámy?" opýtala sa čašníčka, ktorá k nám rýchlo pribehla. "Čokoládu zo šľahačkou a ty Sima?" opýtala som sa jej. "Ja nič ďakujem." " Ako skončil film" Laura sa na mňa pozrela a čakala na odpoveď. "Prežila ale bohužiaľ aj ten chlap" odpovedala som nezaujato. Len tak mimochodom. Laura ja a Sima sme spolužiačky a ten jej priateľ... Uf, no čo by som povedala. Moc ho nemusím a nie kvôli tomu ,že je starší. Chodia spolu asi 5 mesiacov. Mne príde dosť creepy. Ak by sme mali hrať roly vo filme tak ja budem tá, ktorá prežije, Laura, ktorá zomrie na začiatku, Sima,ktorá sa obetuje a on, on bude vrah.  Väčšinou povie len pár slov a teraz to samozrejme nebola výnimka. "Jop, videli ste tú novú babu čo k nám prišla? Je o ročník nižšie a nie že by som ju chcela ohovárať ale je divná.  Kamoška ju videla ako jednej babe dáva niečo do vody". "Ehm. No comment. Neviem čo si o tom mám myslieť" Povedala som mierne zaskočene. "A už schytala pár zápisov za to, že si nechcela dať dole kapucu" Pokračovala Simona. "Tak toto vy baby robíte? ohvárate ostatné" Ozval sa Alex a odpil si z kávy. Dlho som ho nepočula rozprávať, ale ten jeho hlas je nezabudnuteľný.  "Máš snáď nejakú inú tému na rozprávanie?" Pohotovo sa ho Sima spýtala. Tiež ho moc nemusí ale Laure sme to nepovedali. "áno ale už nie je čas. Láska budem musieť ísť" Pobozkal Lauru a vyberal peniaze. "Tak skoro? Myslela som si, že pôjdeme ku mne. Rodičia nie sú doma" "Teraz musím ísť ale večer dôjdem okej?" V jeho očiach sa objavili iskričky, pri slovách, že jej rodičia nie sú doma.  "Okej ahoj" pozdravil sa nám a my sme sa mu zborovo odzdravili. Keď odišiel obe sme sa pozreli na Lauru. "Robíš si srandu? Veď máš 17 a on 25. Vážne s ním chceš spať?" Hneď sa jej opýtala Laura. Chcela som sa jej to spýtať ale nie zase tak narovinu. Už s tím ale nič nespravím. "Kto hovorí, že s ním budem spať. Ja len chcem aby ku mne večer prišiel." Odpovedala Laura a odpila si z mojej čokolády. "Možno nevieš ak to v dnešnom  svete chodí, ale ak povieš chalanovi, ktorý je večne nadržaný, že budeš sama doma tak myslí len na jedno. " Zazrela som na Simu. S tím nadržaním to prehnala. Teraz sa Laura asi bude pýtať. "Čo myslíš tím večne nadržaný ?" Laura sa prekvapene pozerala na Simu. No, pravda musí ísť von a ešte pred tím ako to Sima zase doserie. "No, očividne to nevidíš, ale my áno. Ak by ste boli u neho neviem či by sa udržal. Tan sa ledva drží teraz. Nepamätáš si vtedy ten park? Bol večer a on ťa pritlačil ku stromu? AK by sme tam neprišli neviem čo by sa stalo" "To bolo inak. Bol opitý a ja som ho dráždila" Vyzeralo to, že bude ešte pokračovať, ale ja som ju stíšila. "Počkaj niekto mi volá." Volala mi Katka. Je to nevýrazná baba, ktorá to trocha preháňa s experimentami. Zdvihla som to. "Emily musíš mi pomôcť. Bojím sa Myslím si, že som niečo videla za oknom." Hovorila pošepky a vystrašene. "Neprehnala si to trocha? Nabudúce nemiešaj trávu s LSD." Hneď ako som to dopovedala ona to zrušila. Musela to len prehnať. "Kto to bol?" Spýtala sa Laura. len Kaťa. Zase to prehnala. U nej to bolo bežné.

............................... 20 minút neskôr ...........................................

"Toto si o ňom vážne myslíte? Myslela som si, že ako kamarátky ma podporíte" Mierne na nás kričala Laura.  Spolu so Simou sme sa jej rozhodli povedať čo si o Alexovi myslíme.  "Chceš nás snáď opraviť?" Sima bola ešte pokojná. "Určite. Je inteligentný, milý, starostlivý a rád sa mazná" Chcela som odpovedať na Lurine slová ale nemohla som. Dorazili ma. "A nadržaný" pošepkala mi Sima a začali sme sa smiať. "Hlavné je, že ty si sním šťastná" Povedala som a podávala som peniaze čašníčke. Zase mi dakto volal. A zase to bola Katka. "Kto ti toľko volá?" "Zase Kaťa" "Daj ju na reprák aby sme ju počuli"  Povedala Laura a otvárala mi dvere. Vošli sme do tmavého, chladného, zimného večera. "Fajn" Zapla som reprák a pozdravila sa. To čo sme počuli bolo ale desivé. "Bože môj Emily. Ona mi nikdy neodpustí potrebujem pomôcť. Všade je krv. Všetko je krvavé. Radiátor je krvavý. Mamin koberec je krvavý. Ona ma zabije" Kaťa, že ty si si toho šľahla viacej" opýtala sa zo smiechom Sima. "Nie..ja... snažila som sa utiecť. Pozerala som telku a počula som ako k domu prišlo auto. Cez kuchyňu som si všimla, že to bolo čierne BMW. Nikto tam už nesedel. A... vtedy som ti volala ,že som videla niekoho von. Potom som počula otvorenie dverí. Tak som utekala hore. Videla som ako niekto za mnou ide.... zakopla som... a teraz je tu všade krv." Kaťa plakala a my sme nevedeli čo na to povedať. Chcela som jej povedať aby si zavolala záchranku, ale nestihla som to. Kaťa začala zase hovoriť. " O môj bože. Niekto je za dverami. On sem ide. Je to vysoký muž. Baby prosím pomôžte." Po tejto vete sme len počuli spadnúť mobil a potom bolo ticho. Hovor sa vypol. "Tak fajn očividne to prehnala alebo si z nás len strieľa." Povedala Laura a mierila k uličke. "Neviem neznelo to presvedčivo." Sima ju nasledovala. Ja som nič nehovorila ale súhlasila som s nimi. Zabočili sme do uličky. Na konci bolo parkovisko. Išli sme cez neho a smerovali sme na zastávku. Chvíľu sme tam sedeli a triasli sa od zimy.  Vtom k nám prišlo auto. Čierne BMW. Zastavilo. Rozmýšľala som nad tím čo povedala Kaťa. Pred domom mala Čierne BMW. HM, divné. Z auta vyšiel Alex. Išiel k Laure a objal ju. Potom chytil a boky  a začal ju bozkávať. Nebolo to také ako minule. Bolo to drsnejšie. So Simou sme mali pocit, že si nás nevšimol. A mali sme pravdu. "Zveziem ťa?" Povedal a uprene se na ňu pozeral. "Nechcem ich tu ale nachať samých" Povedala Laura a pozrela sa na nás. V jej očiach som nevidela radosť z toho ,že ho vidí ale strach. Žeby ju napadlo to isté čo mňa? "Nemám problém ich zviesť tiež" "Super, takže tu neumrzneme." Povedala Sima a nasadla si do auta. Očividne nedávala pozornosť jeho autu. Laura nasadla do auta a vybrala si mobil. Ja som stále stála pred autom. "Mám ti snáď otvoriť dvere?" Alexove správanie sa zmenilo na drsnejšie" "Ja to vládnem" Kým som nasadala zacinkal mi mobil.

Laura: tiež si si všimla to auto?

Emily: Je to trocha divné.

Laura: Myslím, že už s ním nechcem byť  sama doma. Čo mám robiť? need help now

Emily: Tak povieme , že ideme k tebe po usb a potom odídeme. Kým tam budeme niečo vymyslíme. A prečo si zmenila názor. Čierne BMW má tu každý 12 človek?

Laura: dobrý nápad, u mňa ti poviem

"Kam V8s zaveziem?" Pred tím ako stihla Sima odpovedať na Alexovu otázku kopla som ju . Pozrela sa na mňa urazene. Ja som jej len podala mobil a  odpovedala Alexovi. "Stačí nás zaviezť k Laure. Mám u nej USB. Potom to zvládneme sami." "Tak fajn" odpovedal a už parkoval pri jej dome. Rýchla cesta. Sima mi vrátila mobil a všetci sme vyšli. "Laura otvárala zadné dvere a vošli sme dovnútra. "zatiaľ si môžeš zapnúť telku, za chvíľu som dole." "povedala Laura a rýchlo vybehla po schodoch. Keď zavrela dvere okamžite spustila. "prosím pomôžte mi. Ja tu s ním nechcem byť. Čo keď je pravda to čo vravela Sima?" "Tak len toho sa bojíš? Ja som myslela, že je to niečo vážnejšie" povedala som Laure a sadla si na posteľ. "No a sa k tomu pridá ten dnešok. Vždy keď sme sa bozkávali bolo to krásne a romantické. Teraz z toho bola citiť len nadržanosť." Sťažovala sa Lauru. Tu už nastúpila Sima. "Vzťah nie je len o romantike. AKo by si sa cítila keby si bola 25 ročný chalan, ktorý už 5 mesiacov s nikým nespal? Buď rada, že ťa nezatiahol do lesa, alebo neprehol cez auto." Musela som sa usmiať. To čo povedala bola pravda. Ale musela som ju nejako ukľudniť. "Neboj. Už je dospelý a nemyslím si ,že s jeho  výzorom  ešte s nikým nespal." To som povedala divne, ale musím uznať, že je pekný. " Sama si vravela, že je starostlivý a milý. Možno ani k ničomu nedôjde tak sa neboj." Pomaly som vstávala z postele a smerovala k dverám. Nechcelo sa mi tu byť dlhšie. Sima spravil to isté. "Ak by bol nejaký problém zavolaj" povedala Sima a otvorila dvere. "Sima počkaj, nemôžeš sa na niečo pozrieť" volala ju Laura a ukazovala na šatník. "Ja sa zatiaľ pôjdem napiť." povedala som a vybehla z dverí. Počula som dole telku.  Laura mala obývačku prepojenú s kuchyňou, takže chtiac -  nechtiac som ho musela stretnúť. Kým som vyberala džús a nalievala ho, Alex ku mne zozadu prišiel. Pritlačil ma na linku a začal bozkávať na krku. V tej chvíli som nevedela ako mám zareagovať. Nemohla som sa hýbať lebo ma držal, nemohla som hovoriť lebo som bola v šoku, skrátka som nemohla spraviť nič. Rukami sa mi presúval nižšie. Nemohla som sa ani vzoprieť, keďže oproti mne nebol len vyšší ale aj silnejší. Jeho čierne vlasy ma šteklili na krku. Zrazu zdvihol hlavu. Pustil ma. Otočila som sa a pozerala do tých jeho zeleno modrých očí. Nevedela som čo mám robiť ani čo povedať. Môj telefon zazvonil. Prišla mi správa.

Neznáme číslo: Tak toto znamená veta "Ja sa zatiaľ idem napiť"?

#JustWriteIt  HalloweenМесто, где живут истории. Откройте их для себя