Be With Me [DOKONČENÉ] ✔

_

,,Prepáč" Jemne sa na mňa usmial a dal mi letmý bozk na čelo.

,,Som tak rada, že si prišiel aj teraz. Keď nesnívam. Je také zvláštne byť s tebou znova v reále" Pozrela som mu do očí.

,,To je, ale aj napriek tomu je to úžasné. No nie?" Zasmial sa a zdvihol ma a otočil sa somnou.

Och bože.

Poznám ho už dlho.

Od svojich siedmych.

Teraz mám sedemnásť.

Teda..

Už iba dva dni.

Potom som dospelá.

Desať rokov som sa s ním vídala každú noc vkuse.

Je možné, že ku mne cíti, to čo ja k nemu?

Alebo ma berie ako nejakú jeho najlepšiu kamarátku?

Tak sa ho na to bojím opýtať.

Bojím sa odpovede.

Čo ak odpovie zrovna to, čo nechcem počuť.

Nezvládla by som to.

Ale sľubujem si, že sa ho to spýtam.

Raz.

Ten posledný deň.

Keď bude odchádzať.

Bože.. Keď si to predstavím. Bojím sa už teraz.

Jeho odpovede.

Určite to necíti rovnako.

Viem to..

Čo ak ani nedokáže milovať?

Čo ak má zakázané milovať?

Čo potom?

Čo bude somnou?

,,Mala by si už ísť spať. Neboj som s tebou. A budem aj keď zaspíš. To predsa vieš" Zasmial sa.

Ľahla som si do postele.