R

491 89 0
                                    

Posadila som sa.

,,Mama ťa volá na raňajky.. Uvidíme sa večer" Povedal a dal mi bozk na líce.

,,Nie!" Zakričala som, ale to už bol preč.

Mám s ním už len posledný deň.

Jeden jediný posledný.

Potom ho stratím navždy.

Hlavne sa teraz nesmiem zrútiť a začať plakať.

Zajtra sa mu priznám. Keď bude odchádzať.

Po tomto sne má všetko skončiť.

Je to jeho práca, povinnosť.

Musím to urobiť, kým nebude neskoro.

Však, čo môžem stratiť, tým že mu poviem dve slová?

Aj tak ho stratím.

Ibaže aspoň bude vedieť, čo k nemu cítim.

Zbehla som schody dole.

,,Dobré ráno mami" Usmiala som sa.

,,Aj tebe zlatko" Položila na stôl tanier s toastami a ja som si sadla za stôl.

,,Ďakujem" Začala som jesť.

Usmievala sa na mňa.

,,No.. Ako si plánuješ užiť tento deň? Posledný kedy máš 17?" Opýtala sa.

,,Hm.. Neviem.. Doma.." Mykla som plecom.

Na ničom mi nezáležalo.

Ak somnou nebude Patrick nechcem nikoho.

,,Ale no.. Vážne chceš byť len doma?" Pozrela na mňa zvedavo.

,,Je to len obyčajný posledný deň.. A zajtra mám obyčajné narodeniny." Mykla som plecom.

Ani sa na svoju osemnástku neteším.

K čomu to je byť dospelá?

Z toho nikdy nevyplynie nič dobré.

Be With Me [DOKONČENÉ] ✔ Nơi câu chuyện tồn tại. Hãy khám phá bây giờ