T

646 101 2
                                    

Neviem ako dlho to ešte vydržím.

Dochádza mi dych.

Bolia ma nohy.

Už bežím moc dlho a moc rýchlo.

Kreatúra je na mňa moc rýchla.

Doháňa ma.

Už nevládzem.

Spomaľujem.

Zakopávam.

Pomaly klesám ku stromu predomnou.

Dopadla som.

Rýchlo som sa otočila.

Ani to tak nebolelo.

Beštia s červenými očami a dlhými kladivovými nohami ma dobehla.

Stojí predomnou.

Pozerám sa na príšeru s hrôzou v očiach.

Nikdy som sa tak nebála.

Vďaka Patrickovi.

Kŕčovito som sa posediačky tlačila k stromu za mnou.

Príšera zdvihla dlhu ruku, ktorá mala zakončenie ako kladivo. Ibaže na ňom bol natiahnutá jej dlhá biela koža.

Pozrela som na to.

Nevedela som sa ani len pohnúť.

Sedela som tam ako prikovaná.

Ruka, ktorá patrila beštii smerovala ku mne.

Nebolo to také spomalené, ako sa mi to celý ten čas zdalo.

Oháňa sa to, aby ma to zabilo.

Nejak rozmliaždilo tým obrovským kladivom.

,,Patrick" Vydýchla som.

Myslela som si, že naposledy.

Keď už bolo obrovské kladivo takmer pri mojej hlave nejak mu do cesty skočil Patrick.

V ruke držal obrovský meč presne pred jeho hlavou.

Tak odrazil utik od jeho kladiva, avšak príšera stále tlačila meč bližšie k Patrikovi.

,,Iria.. Bež!" Zakričal na mňa chrapľavým hlasom Patrick.

Be With Me [DOKONČENÉ] ✔ Onde histórias criam vida. Descubra agora