Keď sa poprechádzali po parku a on jej v jej mobile, kde mala tú špeciálnu navigáciu poznačil body, ktoré ju zaujímali, ponúkol jej, že ju odvedie až domov. Veľmi chcel vedieť, kde býva, aby ju mohol niekedy prekvapiť a zobrať ju niekde von.
,,Eric, nechcem ťa otravovať. Domov sa už v poriadku dostanem," usmiala sa naňho tým svojim milým úsmevom. ,,Aké otravovanie? Aj tak by som nemal doma čo robiť, rád sa s tebou ešte prejdem. Alebo ťa môžem odviezť autom, mám ho zaparkované pri knižnici."
,,Pri knižnici? Bol si si čítať," podpichla ho. Cítila sa akoby ho poznala už aspoň pár mesiacov a nie jeden deň. Neverila, že sa takéto niečo môže naozaj diať. ,,Predstav si, že bol," jemne do nej drgol, aby vedela, že jej ten jej podpichovačný útok nevyšiel. Obaja sa zasmiali, no on sa po chvíľke zarazila: ,,Mala som rada knihy, no teraz ich už môžem iba počúvať. Ale nie vždy nájdem to čo chcem počuť ako audioknihu," zosmutnela.
,,Budem ti čítať," pohladil ju po ruke a následne ju za ňu chytil. Spolu vykročili po chodníku.
YOU ARE READING
Only Yours
Short StoryBudem tvoj v tisíc a jednej tme... Stratila zrak, no našla jeho