Bok po boku vychádzali z obchodu. Susane si myslela, že sa tam aj rozlúčia, no on ďalej kráčal popri nej.
,,Eric, ty nejdeš domov? Alebo máme naozaj spoločnú cestu?" spýtala sa ho. Nevadilo jej, že idú spolu, no nechcela ho zdržiavať.
,,Nejdem domov. Chcem ti robiť spoločnosť."
,,Chceš mi robiť spoločnosť? Nie je to skôr naopak? Nemám ja robiť spoločnosť tebe?" podpichla ho. Chýbalo jej to.
,,Len si rob srandu," štuchol do nej so smiechom. Zbožňoval, že sú ako dlhoroční priatelia a poznajú sa sotva tri týždne.
,,Pozri, dlho som ťa nevidel. Kde si sa stratila?" oslovil ju po chvíľke ticha.
,,Bola ma pozrieť mama a akosi sa mi nechcelo vychádzať z domu."
,,Ešte že ťa k tomu donútil hlad," zasmial sa a ona sa k nemu pridala.
Takto došli až k jej domu a ona ho pozvala na kávičku. Aj ona chcela byť trochu v jeho spoločnosti.
YOU ARE READING
Only Yours
Short StoryBudem tvoj v tisíc a jednej tme... Stratila zrak, no našla jeho