Only Yours

-27-

Ležali spolu na jej posteli. Preniesol ju tam hneď po tom, ako sa mu zložila v náručí. Chcel vidieť iba jej smiech, žiadne slzy bolesti a smútku.
Chápal, že ju hnevá a bolí, že ho nemôže vidieť. Kedysi si užívala pohľad na krásy nášho sveta, a teraz je všade iba tma.
,,Zlatko, čo ti povedali lekári na tvoj zrak?  Je to trvalé?" spýtal sa jej jemne, keď prestala plakať a už iba ležala pritisnutá k jeho hrudi.
,,Nemusí to byť trvalé. Vraj sa to môže zlepšiť, no už sú to dva roky. Eric, ja už nemám vieru, že sa to zvráti."
Znela tak smutne, trhalo mu to srdce.
,,Mne je jedno, že nevidíš, budem pri tebe stáť a pomáhať ti. Každý deň ťa budem rozosmievať a hlavne milovať. Neprejde deň aby som ti nedokázal moje city."
,,Ach, Eric..."
Zdvihla hlavu a ich pery sa stretli v bozku lásky, no aj smútku, boleti ale aj odhodlania a viery. V bozku života.

KONIEC